Článok

Analýzy fenoménu migrácie v Európe (publikácie projektu ‚Globálne ciele a migrácia‘)

pridané: 5. marca 2020

Projekt Globálne ciele a migrácia‘ (SDGs and Migration – Multipliers and Journalists Addressing Decision Makers and Citizens in the EU)‚ ako aj kampaň ‚Tváre migrácie‘ (Faces of Migration – FoM), ktorého je naša Ambrela za Slovensko súčasťou, spustilo v roku 2019 sedem mimovládnych organizácií zo siedmich európskych krajín. Projekt realizujeme za finančnej podpory Európskej komisie v rámci programu Development Education and Awarness Raising (DEAR).

Tu sú ich publikované výstupy a analýzy fenoménu migrácie (‚background papers‘, ‚policy papers‘ a ‚case studies‘) z lokálneho i európskeho uhlu pohľadu:

I. Česká Diakonie ČCE:

  • MÝTY VERSUS REALITA: Imigrace z Blízkého východu a severní Afriky do České Republiky

Diakonie ČCE v materiále krátko sumarizuje históriu a vývoj tejto imigrácie do niekdajšieho Československa v 20. storočí a ďalej sa zameriava na súčasné výzvy blízkovýchodnej prisťahovaleckej komunity v ČR so zreteľom k miere ich integrácie, aktivitám aj mediálnemu obrazu. Práve téme migrácie osôb z Blízkého východu do EÚ sa počas tzv. utečeneckej krízy v roku 2015 dostalo až neprimeranej mediálnej pozornosti. Viac tu.

  • COOPERATION OF DIACONIA OF THE ECCB WITH TAHADDI COMMUNITY CENTER IN LEBANON

Komunitné centrum Tahaddi v južnom Bejrúte bolo založené v 90. rokoch v jednej z chudobných štvrtí mesta (Hay el Gharbeh), a bolo vtedy primárne obývané palestínskymi utečencami a Libanoncami, vysídlenými v čase občianskej vojny. Dnes v ňom pobývajú utečenci a utečenky zo Sýrie. Diakonia ČCE v ňom realizuje projekty rozvojovej spolupráce posledné tri roky. Viac v prípadovej štúdii tu.

  • CASE STUDY: Social remittances of migrants from the Middle East living in the Czech Republic

V súvislosti s tzv. európskou utečeneckou krízou v roku 2015 sa vyvinul silne negatívny postoj všeobecnej verejnosti v Českej republike k migrácii, a to najmä k migrácii zo Stredného východu. To vyplýva aj z prieskumu Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM), podľa ktorého je 81% českej verejnosti stále proti prijímaniu utečencov na Blízkom východe. Tento postoj ovplyvňuje správanie a rétoriku politikov, ktorí hľadajú voličov, čo možno pozorovať napríklad v odmietnutí prijatia detí a mládeže z utečeneckých táborov v Grécku. Viac tu.

II. Bulharská národná platforma BPID:

III. Talianska federácia kresťanských organizácií FOCSIV:

  • The Background paper on Migration and climate change

V posledných rokoch sa naša pozornosť orientuje na pohyb ľudí v dôsledku dopadov a dosahov zmeny klímy. Riziká, spojené s klímou a klimatickou zmenou sú čoraz častejšie a viac intenzívne, preto sa tiež menia vzory a štruktúra ľudských sídiel. V nasledujúcej publikácii nájdete odpovede na otázky, ako hovoriť o ľuďoch, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy v súvislosti s prírodnými katastrofami, spôsobenými alebo zosilnenými zmenou klímy. Dozviete sa tiež, aké sú hnacie sily migrácie, zosilnené práve zmenou klímy. V publikácii sú tiež uvedené konkrétne typy rozvojovej spolupráce sú financované Európskou úniou v rámci snáh o riešenie týchto výziev, ako aj konkrétne politiky. Viac už v samotnom dokumente tu.

  • The Background paper on Social inclusion of migrants in Europe

Migrácia je globálny fenomén, ktorý má významný vplyv na životy mnohých ľudí, či už v krajinách pôvodu, v tranzitnej alebo cieľovej destinácii. Ak je migrácia zle riadená, môže značne zaťažiť miestne kontexty, najmä v hostiteľských komunitách. Naopak, v inkluzívnych spoločnostiach, v ktorých každý jednotlivec či jednotlivkyňa (s právami aj zodpovednosťami) zohráva svoju aktívnu úlohu, môže migrácia zlepšiť hospodárske a sociálne podmienky miestnych spoločenstiev, ako v krajinách pôvodu, tak aj v cieľových krajinách. Tento dokument ponúka dáta a informácie o príchode migrantov a migrantiek do Európy a ich problémoch so sociálnym začlenením. Naznačuje aj opatrenia a projekty na zlepšenie sociálneho fungovania s ohľadom na Ciele trvalo udržateľného rozvoja. Viac v dokumente tu.

  • The Background paper on Gender and Migration

Z dokumentu s názvom ‚Gender and Migration‘ z dielne Focsiv sa dozvedáme o príčinách a výzvach migrácie žien, ako aj o osvedčených postupoch v rámci EÚ a Talianska. Globálny cieľ č. 5 má za úlohu „dosiahnutie rodovej rovnosti a posilnenie postavenia všetkých žien a dievčat“. Je úzko spojený s Globálnym cieľom č. 8 Agendy 2030, ktorého zámerom je zasa „podpora trvalo udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu, zamestnanosti a dôstojnej práce pre všetkých“. Najmä jeho podcieľ 8.8 sa týka ochranu pracovných práv a podpory bezpečného pracovného prostredia pre všetkých pracujúcich, vrátane migrujúcich pracovníkov a pracovníčok“. V štúdii sa tiež spomína svetová dohoda o migrácii – ‚Global compact for migration‘, prijatá v roku 2018, ktorá predstavuje veľkú príležitosť na zabezpečenie toho, aby vlády v oblasti migrácie prispeli k dosiahnutiu rodovej rovnosti a posilneniu postavenia žien aj dievčat v súlade práve so spomínaným Globálnym cieľom č. 5. Viac k prečítaniu tu.

  • The Background paper on Migration in third countries: the Jordanian case

Venujeme sa aj ďalším aktuálnym globálnym výzvam, ako napríklad téme migrácie z pohľadu Globálnych cieľov. Vedeli ste, že sýrska kríza trvá deväť rokov a z vlastného obyvateľstva stvorila už 5 miliónov utekajúcich? Sýrskych utekajúcich v Jordánsku je už 1,34 milióna, čo je obrovské číslo v pomere k počtu jordánskeho obyvateľstva. V rámci nášho projektu ‘Globálne ciele a Migrácia’, ako aj kampane ‘Tváre migrácie’, financovaného EÚ z programu DEAR, bol zámerne vytvorený tento materiál s názvom ‚Migration in third countries: the Jordanian case‘ z dielne partnera Focsiv. Keďže niektoré naše členské organizácie sa venujú pomoci na Strednom východe, prípadová štúdia o situácii v Jordánsku bude určite podnetným zdrojom informácií. Dozviete sa v ňom viac o prijímaní utečencov a utečeniek v Jordánsku, o ich problémoch s prístupom k zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu, ale aj o projektoch EÚ v krajine. Viac tu.

  • The Global Compact on Migration: a worldwide opportunity for a common governance of migrations

V tomto dramatickom období, vyvolanom šírením koronavírusu, musíme mať stále na zreteli aj potrebu: rozumne riadiť migráciu. Utekajúci ľudia (pred vojnami a vykorisťovaním) naďalej prichádzajú do EÚ a sú zadržiavaní na hraniciach Grécka a Turecka. Jednotlivé európske vlády budú musieť vziať do úvahy potrebu podpísať globálnu dohodu o migrácii / the Global Compact on Migration. Tento dokument z dielne FOCSIV predstavuje bližšie práve túto globálnu dohodu, jej 23 cieľov, ako aj úlohu Európskej únie v nej a konkrétne projekty rozvojovej spolupráce v oblasti migrácie. Viac v dokumente tu.

IV. Grécka ActionAid Hellas:

  • Case study: From global to local: Migration as an opportunity for sustainable cities and communities

Prípadová štúdia ‚Od globálnej k lokálnej: Migrácia ako príležitosť pre trvalo udržateľné mestá a komunity‘ zdôrazňuje prepojenie medzi migráciou a cieľmi trvalo udržateľného rozvoja s osobitným dôrazom na pozitívny vplyv integrácie utečeniek a migrantiek v Grécku. Agenda 2030 rozoznáva a vyzdvihuje pozitívny vplyv migrácie na inkluzívnu produkciu a ekonomický rozvoj, ako aj na trvalo udržateľný rozvoj. Viac si môžete prečítať v štúdii tu.

  • Policy Brief: Migration through the lens of gender in the 2030 Agenda

Táto štúdia analyzuje tri kľúčové piliere, ktoré je potrebné posilniť, aby sa uľahčila integrácia migrantov, migrantiek a utečencov, utečeniek do gréckej spoločnosti. Boj proti násiliu a zároveň formovanie holistického rámca podpory, zabezpečenie rovnakých príležitostí pre účasť na hospodárskom živote a nakoniec riešenie aj boj proti xenofóbii či rasizmu sú jedným z kľúčových prvkov úspešného integračného procesu. Analýza nazerá na migráciu a integráciu cez optiku Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorá je založená na princípe ľudskoprávneho prístupu (HRBA). Zásady inkluzívnosti a nediskriminácie sú základom realizácie hlavného cieľa Agendy 2030 „nenechať nikoho na okraji spoločnosti, nezabudnúť na nikoho“. Viac si môžete prečítať v štúdii tu.

V. Slovinský Povod:

  • Background Paper: Forced migration at the intersection of development cooperation and refugee admissions in Europe

Podľa SDG indexu sa Slovinsko radí na 12. miesto spomedzi 162 krajín s najlepším výkonom pri odstraňovaní extrémnej chudoby a v prístupe k čistým zdrojom energie. V oblasti opatrení, zameraných na odstránenie hladu, zabezpečenia trvalo udržateľnej výroby a spotreby, ako aj opatrení na boj proti následkom zmeny klímy a zachovanie morských a vodných zdrojov stále existujú určité výzvy. Štúdia sa tiež zaoberá kľúčovými strategickými otázkami, ako je nútená migrácia. Viac v štúdii na tému nútenej migrácie a riešenia problematiky cez rozvojovú spoluprácu a prijímanie utečencov, utečeniek v Európe tu.

  • Policy Paper: Forced migration at the intersection of development cooperation and refugee admissions in Europe

V záujme plnohodnotného napĺňania cieľov Agendy 2030 a zásady „Nezanechať nikoho na okraji, nezabudnúť na nikoho“, ako aj napĺňania globálneho cieľa 10.7 (umožniť bezpečnú, pravidelnú a zodpovednú migráciu a mobilitu ľudí, prostredníctvom vykonávania plánovaných a dobre riadených migračných politík), EÚ a jej členské štáty by mali posilniť svoj záväzok, týkajúci sa presídlenia utečencov a utečeniek. Zvýšením počtu prijímaných utečencov a utečeniek prostredníctvom európskeho programu presídlenia EÚ a jej členské štáty by mali opätovne potvrdiť svoj záväzok a vedúce postavenie pri presadzovaní všeobecných ľudských práv a dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja pre všetkých bez rozdielu. Viac v návrhu opatrení na tému nútenej migrácie a riešenia problematiky cez rozvojovú spoluprácu a prijímanie utečencov, utečeniek v Európe tu.

  • A Case Study – “What if it were us?” Tackling Forced Displacement trends: Slovenia and Refugee Admissions

V reakcii na zvýšený počet utečencov, utečeniek a migrantov, migrantiek, prichádzajúcich do Európy v rokoch 2015 až 2016 (počas tzv. utečeneckej krízy) sa Slovinsko zaviazalo premiestniť 218 osôb z Talianska, 349 osôb z Grécka a presídliť 20 osôb z tretích krajín v rámci schémy EÚ, týkajúcej sa premiestnenia a presídlenia žiadateľov o medzinárodnú ochranu a utečencov, utečeniek. Slovinsko podniklo prvé kroky, čím zareagovali na rastúce trendy v oblasti núteného vysídľovania. Slovinská vláda sa v rámci migračnej stratégie zaviazala podporovať právne cesty a bezpečné spôsoby presunu osôb, ktoré potrebujú ochranu, a to aj prostredníctvom tzv. resettlementu. Zvýšením počtu prijímaných utečencov, utečeniek prostredníctvom tzv. resettlement program by Slovinsko opätovne potvrdilo svoj záväzok podporovať všeobecné ľudské práva a presadzovať trvalo udržateľný rozvoj pre všetkých bez rozdielu. Pretože: „čo ak by sme to boli my, čo keby sa to týkalo nabudúce práve nás?“ Viac v prípadovej štúdii k prijímaniu utečencov, utečeniek v Slovinsku a Európe tu.

VI. Belgická Global Call to Action Against Poverty:

VII. Slovenská platforma rozvojových organizácií Ambrela:

  • BACKGROUND PAPER: Development Cooperation and its Impact on Migration Flows

Ak vás zaujíma prepojenie medzi rozvojovou spoluprácou a migráciou, ako aj vplyv rozvojovej politiky na riešenie a riadenie migrácie – začítajte sa do prvej štúdie z dielne našej Ambrely v spolupráci s BPI. V publikovanom materiále autorka porovnáva vplyv remitenciía oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) na kontrolu migrácie, zároveň opisuje model tzv. humanitárneho militarizmu. Tiež poukazuje na postavenie Slovenskej republiky v kontexte migrácie. Viac tu.

Viac o projekte možno nájsť na stránke Ambrely tu: https://ambrela.org/projekty/globalne-ciele-a-migracia/

Poznámka: Projekt ‚SDGs and Migration – Multipliers and Journalists Addressing Decision Makers and Citizens in the EU’ je financovaný z programu Európskej únie pre vzdelávanie a zvyšovanie povedomia (DEAR).

Meňme svet spolu

Zistite viac o našich projektoch

Zobraziť viac

Partneri a Donori

Európska únia
SlovakAid
Hospodárské noviny
CONCORD