Platforma rozvojových organizácií Ambrela združuje 28 organizácií, ktoré realizujú projekty rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci zraniteľných skupinám obyvateľstva v nízkopríjmových krajinách, ako aj globálneho vzdelávania doma na Slovensku. Práve počas boja s neutíchajúcou pandémiou Covid-19 od marca 2020 dokázali organizácie Ambrely preniesť a prispôsobiť svoje cenné skúsenosti z vojnou skúšaných oblastí (ako je Sýria, Irak, Libanon, Etiópia, Južný Sudán atď.) na miestne podmienky a na Slovensku v prvej línii koordinovali osvetu i dobrovoľnícke skupiny,podporovali domáce vzdelávanie v snahe zmierniť negatívne následky pandémie, ako aj infodémie u obyvateľov a obyvateliek SR.

Dobrá správa vecí verejných nám nie je cudzia, mimoriadne si vážime slobodu slova a slobodu médií, ktorú na Slovensku (v porovnaní s takým Bieloruskom) naozaj máme. Jedným z cieľov Ambrely je zvyšovať povedomie širokej verejnosti o potrebe prejavov solidarity a opodstatnení implementovania oficiálnej rozvojovej pomoci núdznym ľuďom vo svete. Náš sekretariát, predsedníctvo, ako aj naši členovia a pozorovatelia prijímajú vecnú kritiku a podnety k zlepšovaniu svojho fungovania s pokorou a úctou. Na mesačnej báze do médií zasielame tlačové správy o našich projektoch a aktivitách doma aj v zahraničí práve v záujme otvorenia diskusie na tému medzinárodného rozvoja. Priestoru však veľa nedostávame – príbehy z terénu bez senzácií a citového vydierania uplatňovaním princípov ‘marketingu chudoby’, ‘rozvojovej pornografie’ zjavne nelákajú dostatočnú čitateľskú či inzerentnú pozornosť. Keď sa už však naskytne možnosť priblížiť verejnosti princípy implementovania projektov v praxi, radi by sme ju využili na šírenie tzv. ‚lessons learned’ či ‘success stories’, teda úspešných príkladov našich organizácií, nie na náročné vyvracanie nesprávne pochopených a nesúvisle pospájaných informácií ohľadom prideľovania dotácií donorom a hodnotenia grantov externými hodnotiteľskými dvojicami, ktoré sú nosnou témou mediálneho výstupu. Naviac ich ani ako strešná organizácia rozvojových mimovládok nevieme ovplyvniť.

Čo vieme ovplyvniť, je otvorená a transparentná komunikácia. Svoje výročné správy, správy z grantov, ako aj hodnotenie systému Oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA SR) v podobe komplexnej publikácie Aidwatch zverejňujeme na našom webe a v našich týždenných newsleteroch zdieľame výstupy z grantov aj od našich členov a pozorovateľov. Preto sme uvítali v máji iniciatívu zo strany Nadácie Zastavme korupciu, ktorej prácu pozorne sledujeme, zaradiť do svojej investigatívnej relácie ‘Cez čiaru’ aj tému poskytovania humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce v nízkopríjmových krajinách sveta ako nástroja zahraničnej politiky SR. 

Museli sme však spozornieť už pri názve relácie, zverejnenej dňa 30. júna: ‘Kde končia slovenské milióny eur na humanitárnu pomoc’, a tiež pri jej popiske na sociálnych sieťach a webe Denníka SME: “Systém prideľovania dotácií je chaotický a slabo kontroluje využitie poskytnutých peňazí.” Musíme preto na zverejnené a v nesprávnom kontexte pospájané tvrdenia autora danej relácie reagovať a uviesť ich na pravú mieru.

Napríklad tvrdenie o tom, že “…niektoré slovenské organizácie v skutočnosti humanitárnu a rozvojovú pomoc neposkytujú a peniaze z grantov zo slovenského štátneho rozpočtu len prepošlú partnerským organizáciám v zahraničí a časť si nechajú,“ považujeme za vážne nepochopenie princípu realizovania humanitárnej pomoci v krízou postihnutých krajinách a za zavádzanie verejnosti s potenciálom poškodiť dobré meno týchto organizácií. Slovenské mimovládne organizácie, ktoré poskytujú humanitárnu pomoc a rozvojovú spoluprácu vo vybranej krajine, vždy spolupracujú na realizácii s miestnym partnerom. Je to plne v súlade s medzinárodnými štandardmi a princípmi o efektívnom rozvoji, stanovenými napríklad v Európskom dohovore o rozvojovej spolupráci.

Pre efektívnu rozvojovú spoluprácu je dôležité nielen odovzdávať ‘know-how’ od rozvojových expertov a expertiek zo SR, ale je potrebné práve budovať kapacity miestnych partnerov, čím sa tiež rešpektuje vlastníctvo rozvojovej agendy na ich strane. Realizované aktivity tak potom môžu udržateľne fungovať ďalej aj po vyúčtovaní grantu a ukončení financovania pod značkou SlovakAid. Ak sa slovenská organizácia uchádza o dotáciu zo strany tohto slovenského donora, existencia miestneho partnerstva sa doslova vyžaduje. Tá je potrebná aj z praktických dôvodov, či už ide o skúmanie potrieb skupín obyvateľstva, znalosť domácich pomerov, noriem, jazyka a podobne. Slovenské mimovládne organizácie si žiadne peniaze nenechávajú, ale sú povinné zo zákona všetky náklady riadne vyúčtovať. Sú zároveň zodpovedné za monitorovanie aktivít, vyúčtovanie projektov voči SlovakAid, a naviac zabezpečujú povinné spolufinancovanie projektov.

Nadácii Zastavme korupciu a jej partnerským médiám naďalej ponúkame možnosť spolupráce, napríklad v podobe workshopu rozvojovej žurnalistiky, návštevy niektorého z realizovaných rozvojových projektov priamo v teréne, no momentálne primárne v podobe uvedenia nesprávne pochopených procesov ODA SR na pravú mieru. V súčasnej podobe totiž spracovanie relácie (s informáciami vytrhnutými z kontextu, poprípade nesúvisiaco poprepájanými so zisteniami na konkrétnych členov Ambrely) vplýva negatívne na tú časť občianskej spoločnosti, ktorá sa dlhodobo a účinne venuje rozvojovej spolupráci, riadiac sa vždy rešpektom k núdznym ľuďom a ich ľudským právam. Zároveň nesprávne pochopenie relácie a jej zdieľanie v konšpiračných skupinách na sociálnych sieťach môže vyvolať iba ďalšie nežiadúce útoky voči mimovládnemu sektoru na Slovensku, ktoré sú už teraz dostatočne „cez čiaru“.