Nakupujeme štyrikrát viac oblečenia než pred dvadsiatimi rokmi a nosíme ho o polovicu kratšie. Módny priemysel je po ropnom priemysle druhý najšpinavší na svete.

Nadspotreba ničí prírodné zdroje a chemické látky, používané pri výrobe oblečenia, znečisťujú životné prostredie. Ďalšia záťaž pre prírodu vzniká, keď sa z oblečenia stane odpad.

K dispozícii máme stále viac a stále lacnejšie oblečenie. Tričko za päť eur? Zamyslime sa nad tým, koľko stála jeho výroba a jeho doprava až k nám a koľko za jeho ušitie mohla dostať robotníčka v továrni v niektorej z chudobných krajín. Sú ľudia, ktorí pre nás tovar vyrábajú, zaplatení spravodlivo? Môžu zo svojho príjmu dôstojne žiť? Aj tieto otázky súvisia so súčasným módnym priemyslom.

Sto miliárd kusov

Na svete sa produkuje čoraz viac a čoraz lacnejšieho, no často aj nekvalitnejšieho oblečenia. V roku 2015 vyrobili viac ako sto miliárd kusov. 60 % z nich skončilo na skládkach ešte v ten istý rok. Spotrebitelia z bohatších krajín si môžu dovoliť nakupovať nielen keď oblečenie naozaj potrebujú, ale aj len tak, impulzívne, pretože je výpredaj alebo si chcú zlepšiť náladu. Tento trend sa nazýva fast fashion, rýchla móda. No štatistiky upozorňujú, že aj tak nosíme dookola približne štyridsať kúskov oblečenia. Zvyšok nám stojí v skrini nevyužitý. Oblečieme si ho možno raz. Takmer okamžite sa stáva odpadom.

No výroba každého kúska oblečenia stojí veľa. Pestovanie bavlny zaťažuje životné prostredie masívnou spotrebou vody a chemikálií. Ročne sa tejto veľmi smädnej rastliny vyprodukuje až 23 000 ton. Niektorí pestovatelia používajú pesticídy a chemikálie, ktoré robia rastliny odolnejšími. Farbenie bavlny si vyžaduje ďalšiu vodu a chemikálie. Na výrobu jedných džínsov treba až 10 – 20 000 litrov vody, na výrobu jedného trička 2 700 litrov. Nezanedbateľný negatívny vplyv na životné prostredie majú aj milióny litrov paliva, spotrebovaného na prepravu oblečenia z miesta jeho výroby na miesto jeho predaja.

Šaty ako odpad

Oblečenie dnes často šijú zo syntetických materiálov. Až 90 % nášho oblečenia obsahuje aspoň nejakú prímes syntetických vlákien. Tie sa vyrábajú napríklad z použitých plastových fliaš alebo z ropy. Umelé materiály môžu dráždiť pokožku. V prírode sa rozkladajú desiatky až stovky rokov. Navyše pri opratí práčky sa z nich uvoľňujú mikrovlákna. Jedna plná práčka môže do odpadu uvoľniť až 700 000 mikrovlákien. Čističky odpadových vôd ich nedokážu všetky zachytiť. Končia teda v riekach a oceánoch. Ryby ich prehĺtajú – a v nich sa dostávajú aj na naše taniere.

Veľkou záťažou pre životné prostredie je oblečenie, ktoré skončí na skládkach a v spaľovni. Na Slovensku tvorí textilný odpad 4 % zo všetkých odpadov. Znamená to 4 až 12,6 kg na každého Slováka ročne. Toto číslo sa stále zvyšuje. Rozkladom prírodných a syntetických vlákien na skládkach vzniká nebezpečný skleníkový plyn, metán. A keďže sú bielené, potlačované, prané v chemických kúpeľoch, tieto chemické látky prenikajú do pôdy a vody.  Ak vyhodené oblečenie skončí v spaľovni, spaľovaním sa tieto toxíny dostávajú do ovzdušia.

Kto pre nás šije?

Robotníčky z rozvojových krajín, ktoré pre nás oblečenie šijú, sú často ešte deti. Za svoju prácu v neľudských a nebezpečných podmienkach dostávajú mzdu, ktorá im nestačí na základné živobytie a už vôbec nie na dôstojný život. Napriek ťažkej práci žijú pod hranicou chudoby. Nemôžu si dovoliť napríklad vzdelanie pre svoje deti. Vzniká niečo ako začarovaný kruh: ďalšia generácia bez iných šancí končí opäť za šijacími strojmi v továrňach. Iste, je dobré, že majú prácu. No ak nedostávajú zodpovedajúcu mzdu, prakticky z ich práce profitujú iní. Robotníčky a robotníci z chudobných krajín navyše často pracujú v nedôstojných a nebezpečných podmienkach, bez ochranných prostriedkov a prestávok na oddych. Nepoznajú nič také ako je sociálne alebo zdravotné poistenie.

Ak chceme byť féroví voči našej planéte a ľuďom, ktorí pre nás naše oblečenie vyrábajú, riešením je zodpovedné a uvážlivé nakupovanie. Uprednostnenie kvality pred kvantitou a vyhľadávanie značiek, ktoré dbajú o ekológiu a spravodlivé pracovné podmienky svojich zamestnancov. A v neposlednom rade nevyhadzovanie oblečenia, ktoré už nechceme nosiť, do bežných kontajnerov. Môžeme ho posunúť iným, ktorí ho ešte budú potrebovať.

Kvalita pred kvantitou

Takýto trend sa nazýva slow fashion, pomalá móda. Hlása návrat k hodnotám a kvalite. Apeluje na kupujúcich, aby svoj šatník zostavovali skôr z menšieho počtu, ale kvalitných vecí z prírodných materiálov než z množstva lacných vecí. S tým súvisí zostavovanie takzvaného kapsulového šatníka. Jeho súčasťou je menej kusov oblečenia, ktoré sú však kvalitné, trvácne a dajú sa navzájom dobre kombinovať. Štatistiky hovoria, že v kapsulovom šatníku stačí mať okolo štyridsať kúskov oblečenia.

Pri nákupe je dobré všímať si, či je oblečenie vyrobené z prírodných materiálov a eko-friendly spôsobom. Sú už aj značky, ktoré dbajú na spravodlivé podmienky pre robotníkov vo svojich fabrikách, a stojí za to ich podporiť nákupom. Za oblečenie z prírodných materiálov sa vám poďakuje aj vaša pokožka. Nakupovanie oblečenia v second-handoch alebo na bazároch je ekologickejšie, dávate tak kúsku šancu na nový život.

Druhý život oblečenia

Zlaté pravidlo udržateľnosti hovorí, že jednu vec by sme si mali obliecť aspoň tridsaťkrát. Treba sa nad tým zamyslieť už pri nákupe: je to kúsok, ktorý takto využijem? Ak nie, lebo dizajn alebo kvalita produktu to neumožňujú, je fér takú vec si nekúpiť.

Ďalšie dôležité pravidlo je, že by sme mali používať hlavne lokálne produkty. Odpadnú tak náklady na prepravu cez pol sveta až k nám. Je lepšie uprednostniť lokálneho producenta pred výrobkom, ktorý k nám putoval z diaľky a jeho preprava si vyžadovala prírodné zdroje a zaťažila planétu uhlíkovou stopou. Nákupom od lokálnych výrobcov navyše podporujeme celú našu komunitu.

A ak už nejaký kus oblečenia nepotrebujete, nevhadzujte ho do bežného odpadu. Darujte ho charitatívnym organizáciám (napríklad Slovenská katolícka charita), zúčastnite sa swapu – výmeny oblečenia kus za kus, vhoďte ho do zberných kontajnerov na textil. Textil z nich sa triedi, časť putuje do second-handov alebo charít, časť firmám, ktoré ho vedia ďalej využiť napríklad na výrobu handier, izolácií alebo výplní automobilových sedačiek alebo ako alternatívne palivo.

No nekúp to!

Naša nová kampaň chce dokázať, že aj s menším šatníkom sa dá obliekať šik. Ambasádorka kampane Veronika Cifrová Ostrihoňová bude celý mesiac nosiť 12 kúskov oblečenia. Skúsme to ako ona. Nakupujme a obliekajme sa s rozumom.