V roku 2015 prijali členské krajiny OSN sedemnásť Globálnych cieľov, alebo: Cieľov trvalo udržateľného rozvoja (Sustainable development goals – SDGs), ktorým predchádzalo osem ambicióznych, no ťažko naplniteľných Miléniových rozvojových cieľov. Súčasná sedemnástka Globálnych cieľov predstavuje spoločnú zhodu krajín v tom, akým smerom by sa mal uberať rozvoj spoločnosti v záujme zníženia chudoby a nerovností u svetovej populácie, zároveň aby bol zabezpečený dlhodobo udržateľný rast a dôstojné podmienky. Globálne ciele sa usilujú o: zamedzenie diskriminácie, ochranu životného prostredia, udržateľný ekonomický rast, posilnenie slobody a ľudských práv, ako aj bezpečnosti a mieru. Sú to zjavné, možno každodenné veci a pojmy, ktoré mnohí berieme ako samozrejmosť a hlbšie o nich nepremýšľame. No nie všade sú samozrejmosťou, ich dodržiavanie je zanedbané či potlačované. Práve to sa týka nás všetkých, pričom je jedno, na ktorom kontinente žijeme a či sa naša domovina radí medzi tzv. rozvojové alebo rozvinuté krajiny.

Globálne ciele, o ktorých mnoho ľudí nevie

Hoci sa jedná o univerzálne ciele, ktoré sa týkajú každého z nás, pravda je taká, že ľudia v EÚ (vrátane SR) o nich majú len veľmi malé povedomie. Podľa výsledkov prieskumu Európskej komisie vyplýva, že zhruba tretina občanov a občianok síce uvádza, že má o Globálnych cieľoch povedomie, ale len 6% ľudí ich skutočne pozná a rozumie im.

Dôležité však nie je naspamäť vymenovať všetkých sedemnásť Globálnych cieľov. Je lepšie, ako podľa nich obyvateľstvo intuitívne funguje a žije. Napríklad triedením odpadu, kúpou férových produktov, recyklovaním výrobkov, znižovaním spotreby plastu či redukciou freónov sa približujeme k témam trvalo udržateľného rozvoja. Je chvályhodné, že čoraz viac ľudí sa zaujíma o negatívne dosahy zmeny klímy, prírodné a neskôr humanitárne katastrofy a následné fenomény s tým spojené (hladomor, vysídľovanie, konflikty). Snažia sa pochopiť nielen následky a prispieť na ich riešenie, ale aj hľadať a odstraňovať ich príčiny. Nielen mladí (často zahraničnou skúsenosťou „osvietení“) ľudia chcú vedieť, čo konkrétne môžu urobiť smerom k zmierneniu chudoby, odstráneniu klimatickej krízy, ukončeniu humanitárnach katastrof a k zabezpečeniu bezpečného a dôstojného života pre všetkých, aj rovesníkov a rovesníčky na opačnej pologuli. Práve preto chceme naštartovať verejnú diskusiu, načrtnúť možné akcie a zapojiť do nich nielen partnerské organizácie (mimovládky či akademiu), ale aj médiá a mocných, teda strojcov politiky.
 
Migrácia ako pálčivá téma i politická karta

Jednou z hlavných tém, ktoré náš trojročný medzinárodný projekt ‚Globálne ciele a migrácia‘ / ‚SDGs and Migration – Multipliers and Journalists Addressing Decision Makers and Citizens in the EU‚, ako aj kampaň ‚Tváre migrácie‘ (Faces of Migration – FoM), podporený z prostriedkov Európskej komisie cez program DEAR, je migrácia. Migrácia, ako jav, ktorý tu bol, je a bude, a nemožno sa tváriť, že je to nejaký nový či ojedinelý fenomén Európy 21. storočia. Napriek tomu, že v predvolebných bojoch pojem migrácie (často v nesprávnom význame a opradený dezinformáciami) je politickými stranami používaný ako horúca karta v snahe manipulovať s predsudkami a hlasmi voličov, voličiek.

Trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti a migrácia sú veľmi úzko prepojené témy. Zmena klímy a neriešiteľná chudoba v tzv. rozvojových krajinách Globálneho Juhu sú najčastejšími faktormi, ktoré migráciu po celom svete zásadne ovplyvňujú – vnútrokontinentálnu, i tú medzi kontinentmi (ktorú najčastejšie vidíme zobrazenú v médiách). Je to téma, ktorá v súčasnej Európskej spoločnosti rezonuje. Obyvateľstvo má strach z nepoznaného a všetky mýty a nepravdy o migrujúcich (či skôr utekajúcich ľuďoch za bezpečím a dôstojným životom v Európe), uverejňované na konšpiračných weboch ich v ňom utvrdzujú. Verejná diskusia na túto tému v krajinách EÚ vrátane Slovenska má často populistický charakter, je založená na vzbudzovaní strachu a posilňovaní nenávisti. Chýba priestor pre vecný dialóg – postavený na faktoch. A na tvárach migrácie – na konkrétnych príbehoch obyčajných ľudí, ktorí museli pre nejaký vážny dôvod svoj domov opustiť a vydať sa na neistú cestu za lepšou budúcnosťou.

V rámci našich projektových aktivít budeme skúmať daný stav, analyzovať súčasné štúdie a vytvárať nové. Ale nielen ďalšie siahodlhé štúdie, ale aj študijné materiály. Pripravujeme tiež verejné podujatia a tematické kampane, čeliace predsudkom a mýtom – zamerané nielen na mladú generáciu v snahe tému migrácie vysvetliť, priblížiť, poľudštiť, uchopiť a zabojovať s dezinformáciami o nej. Dôležité je tiež spolupráca s novinármi a novinárkami, redakciami, nakoľko bude treba zabezpečiť viac priestoru pre globálne výzvy a rozvojové témy (akými migrácia a trvalo udržateľný rozvoj sú) v médiách. Bude tiež náročné, no veľmi účinné oslovovať politikov a političky na národnej aj európskej úrovni, zvyšovať tak tlak na ich rozhodnutia a napĺňanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

Sedem partnerov konzorcia za projektom

Projekt ‚Globálne ciele a migrácia‘ / ‚SDGs and Migration – Multipliers and Journalists Addressing Decision Makers and Citizens in the EU‚, ako aj kampaň ‚Tváre migrácie‘ (Faces of Migration – FoM), ktorého je naša Ambrela za Slovensko súčasťou, odštartoval v marci 2019, pričom ho vytvorilo (a pre jeho úspešné implementovanie sa zaviazalo) sedem mimovládnych organizácií zo siedmich európskych krajín. Projekt realizujeme za finančnej podpory Európskej komisie v rámci programu Development Education and Awarness Raising (DEAR).
Partnermi projektu teda sú:

• Diakonie ČCE (Česká republika) – nadnárodný koordinátor projektu ‚Globálne ciele a migrácia‘ a kampane ‚Tváre migrácie‘. Popredná humanitárna a rozvojová organizácia, poskytujúca pomoc a podporu núdznym po celom svete.
• Global Call to Action Against Poverty – GCAP (Belgicko) – globálne združenie mimovládnych organizácií, ktoré sa usiluje o znižovanie chudoby a nerovnosti vo viac ako 100 krajinách sveta.
• BPID (Bulharsko) – bulharská národná platforma, združujúca neziskové organizácie, ktoré sa zaoberajú rozvojovou spoluprácou.
• FOCSIV (Taliansko) – federácia kresťanských organizácií, ktoré sa venujú medzinárodnému dobrovoľníctvu.
• ActionAid Hellas (Grécko) – medzinárodná organizácia, zameraná na realizáciu rozvojových projektov s rozsiahlymi skúsenosťami z osvetovej a vzdelávacej činnosti.
• Povod (Slovinsko) – mimovládna organizácia, pôsobiaca v oblasti rozvojovej spolupráce a globálneho vzdelávania. Jej cieľom je predovšetkým aktivizovať občiansku spoločnosť a posilňovať jej úlohu v spoločnosti.
• Ambrela (Slovensko) – strešná organizácia 27 organizácií, ktoré sa venujú sa rozvojovej spolupráci, humanitárnej pomoci, globálnemu rozvojovému vzdelávaniu a/alebo trvalo udržateľnému rozvoju doma a/alebo v zahraničí.

V každej krajine bude mať projekt svoju národnú podobu, ktorá bude zodpovedať lokálnej situácii a tomu, aké povedomie už obyvatelia a obyvateľky danej krajiny o témach udržateľného rozvoja a migrácie majú.

Poznámka: Projekt ‚SDGs and Migration – Multipliers and Journalists Addressing Decision Makers and Citizens in the EU’ je financovaný z programu Európskej únie pre vzdelávanie a zvyšovanie povedomia (DEAR). Viac informácií nájdete tu. Za obsah článku nesie výhradnú zodpovednosť Ambrela, a nemusí nevyhnutne odrážať názory Európskej únie.