Článok

Globálna reakcia EÚ na pandémiu koronavírusu – otázky a odpovede pre náš (rozvojový) sektor

pridané: 9. apríla 2020

Európska komisia a vysoký predstaviteľ predstavili pred Veľkou nocou plány, ako EÚ pomocou rozsiahlych a cielených opatrení podporí partnerské krajiny v ich boji proti pandémii spôsobenej koronavírusom. Kolektívne opatrenia EÚ budú zamerané na zvládnutie bezprostredne hroziacej zdravotnej krízy a súvisiacich humanitárnych potrieb, na posilnenie systémov partnerských krajín v oblasti zdravia, vody a sanitácie, ako aj ich kapacity v oblasti výskumu a pripravenosti na boj proti pandémii a na zmiernenie sociálno-ekonomických dôsledkov. S cieľom podporiť tieto opatrenia EÚ zabezpečí finančnú podporu partnerským krajinám vo výške viac ako 15,6 miliardy eur z existujúcich zdrojov na vonkajšiu činnosť.

V nasledujúcich otázkach a odpovediach sa prehľadne dozviete, ako presne vyzerá globálna reakcia EÚ na pandémiu koronavírusu, ako sa to dotýka nášho (rozvojového) sektora a ako bude zabezpečené, aby sa značné finančné prostriedky od EÚ použili na zvládnutie následkov koronavírusu.

Poskytne EÚ nejaké nové finančné prostriedky? Využije rezervu Európskeho rozvojového fondu?

S cieľom riešiť bezprostrednú zdravotnú krízu a súvisiace humanitárne potreby v partnerských krajinách, ako aj dlhodobejší a štrukturálny vplyv na spoločnosti a ekonomiky v partnerských krajinách, poskytne EÚ partnerským krajinám finančnú podporu vo výške viac ako 15,6 miliardy EUR z existujúcich zdrojov na vonkajšiu činnosť. Spolu s našimi partnermi zabezpečíme, aby sa značné finančné prostriedky EÚ, ktoré im už boli pridelené, zacielili na pomoc, ktorú potrebujú na zvládnutie následkov pandémie koronavírusu.

Podstatná časť finančných prostriedkov pochádza z existujúcich fondov a programov, ktoré sa preorientovali tak, aby sa mohli cielene využiť na boj s koronavírusom, a zahŕňa 5,2 miliardy EUR vo forme pôžičiek od Európskej investičnej banky, ktoré sa urýchlia. Z týchto zdrojov by sa mali financovať krátkodobé aj strednodobé opatrenia, ktoré by zahŕňali využívanie rozpočtových záruk slúžiacich na mobilizáciu dodatočných súkromných zdrojov. Ide o príspevok EÚ k reakcii tímu Európa (Team Europe), ktorá bude kombináciou zdrojov z EÚ, jej členských štátov, Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Z celkového balíka 15,6 miliardy EUR sa 3,25 miliardy EUR použije pre Afriku, vrátane 2,06 miliardy EUR pre subsaharskú Afriku a 1,19 miliardy EUR pre krajiny severoafrického susedstva.

EÚ zaistí pre celý región susedstva spolu 3,07 miliardy EUR – 2,1 miliardy EUR pre krajiny Južného partnerstva a 962 miliónov EUR pre krajiny Východného partnerstva – a ďalších 800 miliónov EUR poskytne krajinám západného Balkánua Turecku.

Celkový balíček navyše zahŕňa 1,42 miliardy EUR v zárukách pre Afriku a krajiny susedstva z Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD).

EÚ podporí Áziu a oblasť Tichomoria sumou 1,22 miliardy EUR a ďalších 291 miliónov EUR poskytne africkým, karibským a tichomorským krajinám; 918 miliónov EUR našim partnerom v Latinskej Amerike a Karibskej oblasti a 111 miliónov EUR zámorským krajinám a územiam.

Financovanie je rozdelené do troch oblastí: 502 miliónov EUR na naliehavú, krátkodobú reakciu na núdzové situácie; 2,8 miliardy EUR na podporu výskumu, systémov zdravotnej starostlivosti a vodovodných systémov v partnerských krajinách a 12,28 miliardy EUR na riešenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov.

Európska komisia už z rezervy Európskeho rozvojového fondu (ERF) vyčlenila 25 miliónov EUR na podporu Svetovej zdravotníckej organizácie v jej bezprostrednej a krátkodobej reakcii na koronavírus v afrických, karibských a tichomorských krajinách (AKT), ako aj 30 miliónov EUR z rozpočtových rezerv ECHO, a bude ďalej skúmať potreby podpory. Tieto finančné prostriedky určené pre Svetovú zdravotnícku organizáciu prispejú k celosvetovej pripravenosti, prevencii a obmedzeniu šírenia vírusu a podporia krajiny s najslabšími zdravotnými systémami.

Budú programy pozastavené z dôvodu uprednostnenia boja proti pandémii koronavírusu? Ktoré odvetvia budú postihnuté?

Proces presmerovania zabezpečí, aby sa finančné prostriedky čerpali z programov, ktoré z dôvodu pandémie nemožno realizovať podľa plánu. Životne dôležité programy, ktoré poskytujú základné služby, ako je zdravotná starostlivosť, potravinová bezpečnosť, výživa, zásobovanie vodou a sanitácia či vzdelávanie, môžu aj naďalej fungovať, pričom sa budú v čo najväčšej možnej miere rozširovať na boj s koronavírusom.

Budú finančné prostriedky, ktoré boli predtým pridelené jednej krajine, presmerované na inú krajinu?

Presmerovanie finančných prostriedkov v rámci prebiehajúcich programov a medzi nimi sa uskutoční v rámci súčasných rozpočtových prostriedkov pre jednotlivé krajiny. V tejto fáze sa nepočíta so žiadnymi presunmi z jednej krajiny do druhej. Európska komisia sa však v súčasnosti zaoberá všetkými zdrojmi, vrátane regionálnych zdrojov, s cieľom primerane financovať reakciu na koronavírus.

Partnerské krajiny a regióny budú zapojené do hodnotenia.

Bude časť finančných prostriedkov poskytnutá vo forme úverov a bude prispievať súkromný sektor?

Áno. Na projekty kombinovaného financovania využijeme všetky formy financovania, napríklad záruku Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD) a úvery od našich partnerských finančných inštitúcií. Záruku využijeme na to, aby sme pomohli malým podnikom s likviditou a pracovným kapitálom a umožnili, aby viac ľudí dostalo lekársku starostlivosť, ktorú potrebujú.

Vonkajší investičný plán EÚ (EIP) zahŕňa finančnú záruku vo výške 1,55 miliardy EUR – záruku EFSD – z ktorej 500 miliónov EUR je k dispozícii pre krajiny susediace s EÚ s cieľom získať oveľa viac verejných a súkromných investícií. Podstatnú časť týchto prostriedkov teraz presmerujeme na reakciu na pandémiu koronavírusu. Uprednostníme financovanie malých podnikov, financovanie v miestnej mene a zdravotnú starostlivosť.

V rámci EIP sa financujú aj projekty kombinovaného financovania. Ide o kombináciu grantu EÚ s úvermi alebo inými formami financovania z verejných a súkromných zdrojov. V súčasnosti spolupracujeme s našimi partnerskými krajinami a finančnými inštitúciami s cieľom zistiť, ktoré projekty by sme mali posilniť, urýchliť alebo podporiť.

Napríklad v spolupráci s Európskou investičnou bankou a s podporou nadácie Billa & Melindy Gatesových prispejeme z Európskej platformy pre zdravotné záruky pre Afriku sumou 80 miliónov EUR k urýchleniu investície do laboratórií v záujme riešenia jedného z hlavných problémov v sektore zdravotníctva v Afrike, ktorým je nedostatok testovacích laboratórií.

Ak zvýšite rozpočtovú podporu pre vlády, ako budete kontrolovať poskytovanie pomoci?

Európska komisia má v úmysle predsunúť a/alebo zvýšiť rozpočtovú podporu EÚ pre partnerské krajiny, ak budú splnené dôležité podmienky a záruky.

Vo finančných pravidlách EÚ sa predpokladajú osobitné záruky v prípade rozpočtovej podpory v súvislosti s krízou. Osobitné dodatočné podmienky môžu napríklad stimulovať opatrenia v reakcii na koronavírus, monitorovať poskytovanie služieb (napríklad zdravotníctvo, sociálnu pomoc) alebo poskytovať záruky v oblasti riadenia verejných financií. Partneri majú povinnosť podávať správy a rozpočtová podpora podlieha kontrole auditu. Do vykonávania sú vždy zapojené medzinárodné finančné inštitúcie, najmä medzinárodný menový fond (MMF).

Ukázalo sa, že rozpočtová podpora EÚ bola dôležitým nástrojom pri poskytovaní pomoci 23 krajinám, ktoré za posledných desať rokov čelili krízam: napríklad, Guinea, Libéria, Sierra Leone počas epidémie eboly; Haiti v roku 2010 a Nepál v roku 2015 po zemetraseniach alebo karibské ostrovy po hurikánoch; Ukrajina v roku 2014 alebo Gambia v roku 2016 v súvislosti s politickými zmenami a Jordánsko, pokiaľ ide o nepriaznivé účinky vyplývajúce zo sýrskej krízy.

Ktoré krajiny budú čerpať najviac? Prečo sú rozdiely vo financovaní medzi niektorými regiónmi a krajinami také veľké, aká je logika rozdeľovania zdrojov?

Logika rozdeľovania zdrojov vychádza z potrieb našich partnerských krajín, zohľadní však aj pridanú hodnotu, efektívnosť a komplementárnosť zdrojov EÚ v porovnaní s opatreniami iných európskych a mimoeurópskych zainteresovaných strán. Príspevok EÚ na núdzovú humanitárnu reakciu bude pridelený na základe potrieb na mieste a bude uprednostňovať najzraniteľnejšie skupiny.

Rozdeľovanie zdrojov EÚ by nemalo byť oddelené od toho, ako členské štáty EÚ prispejú k riešeniu krátkodobého až strednodobého a dlhodobého vplyvu krízy v našich partnerských krajinách a regiónoch.

Bude EÚ súhlasiť s odpustením dlhu rozvojovým krajinám?

Očakáva sa, že v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch sa v rozvojových krajinách výrazne zvýšia potreby verejného financovania, a opatrenia prijaté multilaterálnymi veriteľmi nebudú stačiť na vyplnenie medzery vo financovaní. V tejto súvislosti je cieľom spoločnej výzvy MMF a Svetovej banky (SB) týkajúcej sa dlhového moratória pre najchudobnejšie krajiny so zvýhodnenými úvermi od Medzinárodného združenia pre rozvoj (IDA) znížiť dlhové zaťaženie od bilaterálnych oficiálnych veriteľov. EÚ podporuje túto celosvetovú a koordinovanú reakciu.

Je však potrebný dlhší čas na to, aby sa lepšie posúdil vplyv krízy a finančné potreby každej krajiny IDA a aby sa určilo, aký druh odpustenia dlhu alebo reštrukturalizácie je potrebný. S cieľom zabezpečiť udržateľnosť verejného dlhu by sa akékoľvek nové úvery, dokonca aj tie, ktoré sú vysoko zvýhodnené, mali uskutočňovať v rámci Svetovej banky a MMF.

Prispeje EÚ k novej výzve Organizácie Spojených národov na poskytnutie viac ako 2 miliárd USD a k návrhom iných darcov?

EÚ a jej členské štáty budú značnú časť svojich prostriedkov v reakcii na pandémiu koronavírusu prideľovať prostredníctvom Organizácie Spojených národov. Očakáva sa, že značná časť humanitárnej reakcie EÚ v rámci tohto balíka pôjde na programy, na ktoré sa vzťahuje globálny plán humanitárnej reakcie na koronavírus, ale EÚ poskytne finančné prostriedky aj priamo Medzinárodnému hnutiu Červeného kríža a Červeného polmesiaca a mimovládnym organizáciám.

Len v roku 2018 finančné prostriedky Európskej komisie pre Organizáciu Spojených národov dosiahli až 2,9 miliardy EUR. EÚ a jej členské štáty sú ako celok naďalej najväčším finančným prispievateľom do OSN, pričom ich príspevok pokrýva približne 30 % všetkých aktivít OSN.

EÚ už vyčlenila 114 miliónov EUR na strategický plán pripravenosti a reakcie OSN, ktorý vedie Svetová zdravotnícka organizácia, s cieľom podporiť činnosť týkajúcu sa pripravenosti a reakcie na núdzové situácie v oblasti verejného zdravia v krajinách s nedostatočnými systémami zdravotnej starostlivosti a obmedzenou odolnosťou. Nedávno EÚ prispela 30 miliónmi EUR aj do spoločného fondu OSN pre udržateľný rozvoj, ktorý sa teraz zameriava na reakciu na pandémiu koronavírusu.

Akou sumou prispeje EÚ na celosvetové iniciatívy, ako napríklad GAVI, na vývoj vakcín?

EÚ do roku 2020 prispeje na celosvetové iniciatívy v oblasti zdravia sumou 1,3 miliardy EUR vrátane 200 miliónov EUR pre Globálnu alianciu pre vakcíny a imunizáciu (GAVI) a Globálny finančný nástroj v rámci súčasného strategického obdobia 2016 – 2020. Európska komisia v súčasnosti skúma, kedy a ako oznámiť záväzok na ďalšie obdobie financovania GAVI, teda na roky 2021 – 2025.

EÚ sa takisto zaviazala poskytnúť 475 miliónov EUR Globálnemu fondu pre boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii na obdobie 2019 – 2022, 26,5 milióna EUR Globálnemu finančnému nástroju, 114 miliónov EUR Svetovej zdravotníckej organizácii – a najnovšie ďalších 25 miliónov EUR a 45 miliónov EUR Populačnému fondu Organizácie Spojených národov (UNFPA).

Aké ďalšie opatrenia, z ktorých majú osoh aj krajiny mimo EÚ, sa prijímajú na podporu výskumu koronavírusu?

Európska komisia podporí výskum diagnostiky, liečby a prevencie prostriedkami až vo výške 140 miliónov EUR, z čoho 90 miliónov EUR sa poskytne prostredníctvom iniciatívy za inovačnú medicínu (partnerstvo medzi EÚ a farmaceutickým priemyslom) a Partnerstva európskych a rozvojových krajín v oblasti klinického skúšania – EDCTP (partnerstvo medzi EÚ, 14 európskymi krajinami a 16 africkými krajinami). Táto suma sa rozdelí takto:

  • až 45 miliónov EUR z programu Horizont 2020 a záväzok farmaceutického priemyslu v podobnej výške sa venujú na projekty zamerané na vývoj liečby a diagnostiky s cieľom lepšie bojovať proti pandémii spôsobenej koronavírusom a zlepšiť pripravenosť na potenciálne vypuknutia choroby v budúcnosti.

Prostredníctvom Partnerstva európskych a rozvojových krajín v oblasti klinického skúšania sa vyčlení:

  • Suma 4,75 milióna EUR na podporu výskumu v oblasti pripravenosti na pandémiu spôsobenú koronavírusom v subsaharskej Afrike, ktorá pomôže zlepšiť spôsobilosti v oblasti dohľadu, vyvinúť diagnostiku, schváliť existujúce testy a sľubné liečebné postupy a podporiť klinický manažment.
  • Suma 18 miliónov EUR na posilnenie schopnosti vykonávať klinické skúšanie vo viacerých krajinách subsaharskej Afriky a na konsolidáciu spolupráce medzi výskumníkmi a inštitúciami na osi juh – juh a sever – juh, ako aj na podporu vytvárania sietí s cieľom maximalizovať vplyv klinického výskumu v Afrike.
  • Suma 5 miliónov EUR na odbornú prípravu výskumných pracovníkov a vytvorenie skupiny epidemiológov špecializovaných na vypuknutie ochorenia a reakciu na pandémiu v subsaharskej Afrike v spolupráci s africkými centrami pre prevenciu a kontrolu chorôb.
  • Okrem toho dve veľké výskumné konzorciá v subsaharskej Afrike – ALERRT a PANDORA-ID-NET – už presmerovali svoj výskum na koronavírus, pričom spolupracujú s Africkým centrom pre kontrolu chorôb (ACDC) s cieľom zlepšiť diagnostiku a zabrániť prenosu koronavírusu v Afrike. Budú spolupracovať napríklad s tímami reakcie na núdzové situácie, ktoré sa zriaďujú v rôznych regiónoch Afriky.

Do akej miery EÚ v posledných rokoch investovala do posilňovania sektora zdravotníctva partnerských krajín?

V období 2014 – 2020 bolo z finančných prostriedkov EÚ vyčlenených na zdravie v partnerských krajinách 2,6 miliardy EUR. Časť týchto prostriedkov bola určená priamo na zdravotnú bezpečnosť a súčasné posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti.

V rámci programov EÚ v oblasti zdravia sa v období 2013 – 2017 dosiahli pôsobivé výsledky v rôznych sektoroch. Poskytla sa z nich napríklad podpora pre viac než 19 miliónov pôrodov, pri ktorých asistovali kvalifikovaní zdravotnícki pracovníci, úplnú imunizáciu viac než 13 miliónov detí, prístup k antikoncepcii pre viac než 57 miliónov žien či uľahčenie prístupu 11 miliónov ľudí k život zachraňujúcej liečbe, vrátane záchrany životov v súvislosti s AIDS, tuberkulózou a maláriou. Podpora EÚ prispela k merateľným zlepšeniam v kvalite primárnej zdravotnej starostlivosti na celom svete.

Dôležitou zložkou dlhoročnej práce EÚ bola aj podpora prístupu k zdravotnej starostlivosti a zlepšenie výsledkov v oblasti zdravia. EÚ prispela 102 miliónmi EUR na partnerstvo v oblasti všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti vedené Svetovou zdravotníckou organizáciou, z ktorého má prospech 115 krajín na celom svete, a to aj v Afrike, Karibiku, Tichomorí vo východnej Európe, v strednej Ázii a juhovýchodnej Ázii. EÚ zmobilizuje ďalších 41,5 milióna EUR vrátane nových finančných prostriedkov z rezervy Európskeho rozvojového fondu vo výške 25 miliónov EUR na udržateľnú pripravenosť v oblasti zdravotnej bezpečnosti a posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti v reakcii na pandémiu spôsobenú koronavírusom, aby sa zlepšila globálna pripravenosť na núdzové situácie v oblasti zdravia a zvýšili kapacity krajín pri predchádzaní zdravotným rizikám a hrozbám, ich odhaľovaní a reagovaní na ne.

V rámci prvej reakcie na núdzovú situáciu podpísala EÚ zmluvu s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) s cieľom poskytnúť cielenú podporu na zlepšenie kapacít partnerských krajín v oblasti pripravenosti a reakcie v súčasnej núdzovej situácii. Táto nová iniciatíva EÚ v oblasti zdravotnej bezpečnosti vo výške 9 miliónov EUR sa týka všetkých susedských krajín a krajín zapojených do procesu rozširovania a zameriava sa na budovanie kapacít epidemiológov a zdravotníckych pracovníkov v prvej línii v partnerských krajinách. Časť programu, ktorá sa týka reakcie na núdzové situácie, sa začala a umožňuje analýzu nedostatkov na základe podrobných prieskumov v jednotlivých krajinách, pričom pomoc a poradenstvo budú poskytovať špecializovaní pracovníci ECDC.

Čo urobí EÚ, aby zaručila, že v rozvojových krajinách nedôjde v dôsledku pandémie k nedostatku potravín?

Pandémia koronavírusu povedie k ešte väčšej nestabilite potravinových systémov, na ktorú už EÚ reaguje prostredníctvom programov zameraných na humanitárnu a rozvojovú reakciu.

V Globálnej správe o potravinovej kríze z roku 2019 sa uvádza, že v roku 2018 zažívalo akútny hlad 113 miliónov ľudí v 53 krajinách, ktorí naliehavo potrebovali pomoc s potravinami, výživou a živobytím. Táto správa neúprosne hovorí o hlade v dôsledku konfliktov a neistoty, klimatických otrasov a hospodárskych turbulencií. Správa za rok 2020 bude predstavená v nasledujúcich týždňoch. Momentálne prebiehajú diskusie okrem iného aj s agentúrami sídliacimi v Ríme [Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Medzinárodný fond pre rozvoj poľnohospodárstva (IFAD), Svetový potravinový program (WFP)] s cieľom posúdiť, do akej miery pandémia koronavírusu v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch ovplyvní agropotravinárske dodávateľské reťazce v rozvojových krajinách a ako najlepšie podporiť malých poľnohospodárov, aby neprišli o svoje živobytie.

Osobitný dôraz sa kladie na už nestabilné situácie, najmä v subsaharskej Afrike, kde veľké hrozby, ako je mor púštnej saranče vo východnej Afrike/v Africkom rohu, na ktorý EÚ nedávno vyčlenila 11 miliónov EUR, už vplývajú na potravinovú a výživovú bezpečnosť.

Čo robí EÚ na podporu Afriky v boji proti koronavírusu?

Afrika je pre EÚ prioritou. Navrhujeme prerozdeliť, urýchlene poskytnúť a prednostne vyčleniť 3,25 miliardy EUR z existujúcich programov s cieľom reagovať na potreby v Afrike.

Podobne ako zvyšok sveta čelia africké krajiny potrebám okamžitej zdravotnej starostlivosti a takisto budú znášať hospodárske a sociálne dôsledky celosvetovej pandémie. Pokles celosvetového dopytu a cien komodít spolu s rastúcimi obmedzeniami a zníženými príjmami si vyžiadajú obrovské sociálne a hospodárske náklady. Zločinecké a teroristické organizácie tiež zneužívajú krízu, aby pokračovali vo svojich útokoch vo viacerých krajinách či ďalej oslabovali prítomnosť štátov a možnosť poskytovania služieb, a to najmä vo vzdialených oblastiach. Vo všetkých krajinách bude rozhodujúce chrániť fiškálny priestor v záujme ochrany sociálnych služieb a zachovať bezpečnosť.

Prostredníctvom delegácií EÚ denne monitorujeme situáciu v každej krajine, pričom zabezpečujeme, aby naša reakcia bola prispôsobená kontextu a miestnym potrebám.

Balík EÚ zahŕňa priamu dvojstrannú podporu pre krajiny, ako aj financovanie pre medzinárodné organizácie, ako sú Svetová zdravotnícka organizácia a iné agentúry OSN. Podpora sa zameria na posilnenie pripravenosti a reakčnej kapacity v krajinách s najslabšími systémami zdravotnej starostlivosti. EÚ financuje aj výskum, ktorý pomáha odhaľovať prípady prenosu koronavírusu v Afrike a predchádzať im. Tieto siete spolupracujú napríklad s tímami reakcie na núdzové situácie, ktoré sú zriadené v rôznych afrických regiónoch.

EÚ od roku 2014 venovala na posilnenie vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti v 13 afrických krajinách približne 1,1 miliardy EUR. Naša reakcia v boji proti koronavírusu sa zameria na osobitné dodatočné potreby, ktorým krajiny v súvislosti s touto pandémiou čelia.

Núdzový trustový fond Európskej únie pre Afriku (EUTF) je určený najmä na riešenie základných zdravotných potrieb zraniteľných skupín, ako sú napríklad vnútorne vysídlené osoby, utečenci, žiadatelia o azyl alebo migranti. EÚ v rámci fondu EUTF úzko spolupracuje so všetkými svojimi partnermi pôsobiacimi v teréne, aby sa zabezpečil rovnaký prístup k systému zdravotnej starostlivosti. Usiluje sa o prevenciu chorôb a podporu zdravia, a to najmä medzi najzraniteľnejšou populáciou, napríklad medzi skupinami v pohybe. Túto globálnu pandémiu možno dostať pod kontrolu len vtedy, ak bude existovať inkluzívny prístup, ktorý chráni práva každého jednotlivca na život a zdravie.

V rámci Partnerstva európskych a rozvojových krajín v oblasti klinického skúšania sa vyhlásia tri výzvy na vyjadrenie záujmu o viac ako 25 miliónov EUR z programu Horizont 2020 s cieľom podporiť výskum vírusu a posilniť výskumné kapacity v subsaharskej Afrike. Prvá výzva, ktorá bola vyhlásená 7. apríla, sa zameria na rozvoj spôsobilostí v oblasti dohľadu a diagnostiky, schvaľovanie existujúcich testov a skúšanie nádejných liečebných prípravkov.

EÚ v spolupráci s Európskou investičnou bankou a s podporou nadácie Billa & Melindy Gatesových urýchli investície do laboratórií na testovanie koronavírusu v Afrike vďaka 80 miliónom EUR vyčleneným na Európsku platformu zdravotných záruk pre Afriku.

Nasleduje niekoľko príkladov, ako pôsobíme na bilaterálnej úrovni:

Nigérii EÚ prispeje 50 miliónmi EUR na implementáciu plánu OSN v reakcii na koronavírus a 10 miliónov EUR sa zmobilizovalo s cieľom pomôcť Etiópii zvýšiť počet diagnostických laboratórií, testovacích súprav a liečebných stredísk. V Sudáne EÚ pracuje na zabezpečení prístupu k čistej vode a hygiene a na zvyšovaní informovanosti o víruse prostredníctvom humanitárneho projektu v hodnote 10 miliónov EUR.

Okrem toho sa v Sierra Leone poskytne 34,7 milióna EUR na riešenie hospodárskych dôsledkov koronavírusu prostredníctvom rozpočtovej podpory, ktorej cieľom je posilniť makroekonomickú odolnosť a stabilitu a podporiť národný plán reakcie (25 miliónov EUR); hotovostné prevody prostredníctvom Svetovej banky umožnia ochrániť príjmy najzraniteľnejších skupín obyvateľstva (5,2 milióna EUR) a podpora sektora poľnohospodárstva naštartuje výrobu potravín (4,5 milióna EUR).

Pomôže kríza spôsobená vírusom ebola africkým krajinám lepšie sa vysporiadať s koronavírusom?

Investície realizované v krajinách postihnutých ebolou, ktorých cieľom bolo posilniť reakčnú kapacitu systémov zdravotnej starostlivosti týchto krajín, sa v súčasnosti vyplácajú, keďže tieto krajiny vykazujú zvýšenú odolnosť voči krízovým situáciám.

Počas epidémie vírusového ochorenia ebola sa vyvinulo obrovské úsilie, aby bolo možné toto ochorenie kontrolovať primeranými liečebnými postupmi a vakcínami. Úsilie sa okrem toho zameralo aj na iné súvisiace oblasti. V roku 2017 EÚ spustila projekt EBO-SURSY, vďaka ktorému sa zlepšuje odhaľovanie vírusového ochorenia ebola u voľne žijúcich zvierat v afrických krajinách. Tento projekt sa už dobre etabloval v mnohých krajinách západnej a strednej Afriky a vykonáva sa pomocou odbornej prípravy, budovania kapacít a epidemiologického dohľadu prostredníctvom odberu vzoriek voľne žijúcej zveri a laboratórnych analýz. Ďalej spolupracujeme so Svetovou organizáciou pre zdravie zvierat, aby mohli využívať praktické skúsenosti projektu a rozšíriť tak svoje aktivity epidemiologického dohľadu na prítomnosť koronavírusu u voľne žijúcich zvierat.

V subsaharskej Afrike sa v roku 2018 začali realizovať dva výskumné projekty spolupráce prostredníctvom partnerstva európskych a rozvojových krajín v oblasti klinického skúšania v rámci programu Horizont 2020, ktorých cieľom je zvýšiť pripravenosť na epidémiu vírusu ebola, a to v spolupráci s africkými centrami pre prevenciu a kontrolu chorôb: ALERRT a PANDORA-ID-NET. Tieto dve konzorciá už presmerovali svoj výskum na koronavírus.

Vytvorili sa pre západný Balkán balíky tímu Európa?

EÚ už na západnom Balkáne zmobilizovala významné finančné prostriedky na okamžitú podporu sektora zdravotníctva, ktoré predstavujú sumu 38 miliónov EUR (4 milióny EUR pre Albánsko na zdravotnícke vybavenie určené na okamžitú záchranu života vrátane piatich plne vybavených sanitných vozidiel, pľúcnych ventilátorov, digitálnych RTG prístrojov a najmodernejšieho vybavenia na intenzívnu starostlivosť, 7 miliónov EUR pre Bosnu a Hercegovinu na dodanie 7 500 testovacích súprav a osobných ochranných prostriedkov do nemocníc, 5 miliónov EUR pre Kosovo na laboratórne a ochranné vybavenie vrátane 30 ventilátorov, piatich plne vybavených sanitných vozidiel a 400 nemocničných lôžok, 3 milióny EUR pre Čiernu Horu na zdravotnícke vybavenie vrátane 100 ventilátorov, desiatich mobilných RTG prístrojov a osobných ochranných prostriedkov, 4 milióny EUR pre Severné Macedónsko na zdravotnícke vybavenie a materiály vrátane 20 ventilátorov, 5 000 testovacích súprav a značného množstva osobných ochranných prostriedkov a15 miliónov EUR pre Srbsko na zaplatenie piatich nákladných letov, ktoré priviezli 280 ton zdravotníckeho materiálu na urgentné potreby, ktoré Srbsko obstaralo, a na materiály pre zraniteľné skupiny v spoločnosti). Srbsko okrem toho zmenilo účel laboratória, ktorého modernizáciu vrátane nákupu strojov a robotov v oblasti špičkových technológií podporila EÚ sumou 7,5 milióna EUR. Laboratórium bolo pôvodne navrhnuté na skúšanie mlieka a iných potravinárskych výrobkov, ale v súčasnosti môže vykonávať až 1 000 testov na koronavírus denne.

Na pomoc partnerom pri zvládaní spoločensko-hospodárskych vplyvov pandémie sa okrem toho vyčlenilo viac ako 374 miliónov EUR (46,5 milióna EUR pre Albánsko, 73,5 milióna EUR pre Bosnu a Hercegovinu, 63 miliónov EUR pre Kosovo, 50 miliónov EUR pre Čiernu Horu, 63 miliónov EUR pre Severné Macedónsko a 78,5 milióna EUR pre Srbsko). Pomôžu riešiť sociálno-ekonomický vplyv nákazy, a to najmä na najviac postihnuté podniky, ku ktorým patria aj spoločnosti pôsobiace v oblasti cestovného ruchu a dopravy. Ďalších 290 miliónov EUR bolo takisto určených na pomoc pri sociálno-ekonomickom oživení celého regiónu.

V rámci nástroja pre utečencov v Turecku sa čoskoro spustí obstarávanie drobnej zdravotníckej infraštruktúry a vybavenia v objeme 90 miliónov EUR. Súhrnne EÚ podporí našich partnerov na západnom Balkáne a v Turecku sumou 800 miliónov EUR na boj s koronavírusom.

Čo sa robí vo východnom susedstve EÚ?

EÚ v rámci tímu Európa (Team Europe) mobilizuje aj balík núdzovej podpory v hodnote viac než 80 miliónov EUR na okamžité potreby v krajinách Východného partnerstva. EÚ spolupracuje so Svetovou zdravotníckou organizáciou na programe v hodnote 30 miliónov EUR, ktorého cieľom je spoločne nakupovať a zabezpečovať dodávky zdravotníckych pomôcok a osobného vybavenia, ako sú ventilátory, laboratórne súpravy, rúška, ochranné okuliare, plášte a bezpečnostné obleky. Dôraz sa bude klásť na efektívne rozdeľovanie materiálu do systémov zdravotnej starostlivosti partnerských krajín v nadchádzajúcich týždňoch.

EÚ tiež poskytla viac ako 11,3 milióna EUR v podobe malých grantov pre organizácie občianskej spoločnosti. Vyčlenením týchto finančných prostriedkov sa už reaguje na okamžité potreby (t. j.: podpora miestnych škôl pri organizovaní vzdelávania na diaľku). Do leta sa program solidarity v rámci Východného partnerstva zameria na najviac postihnuté časti obyvateľstva prostredníctvom podpory občianskej spoločnosti, a to najmä formou kaskádových grantov pre menšie miestne organizácie.

Európska komisia okrem toho podporí malé a stredné podniky (MSP) v celom regióne pomocou nového podporného programu vo výške 100 miliónov EUR a takisto presmeruje využívanie existujúcich nástrojov financovania, ako je Európsky fond pre udržateľný rozvoj (EFSD), aby pomohla zmierniť sociálno-ekonomický dosah krízy spôsobenej koronavírusom u našich východných partnerov.

Navyše sa už poskytuje podpora v teréne z prebiehajúcich bilaterálnych programov EÚ. EÚ dodala napríklad Ukrajine vybavenie pre núdzové stredisko zdravotnej starostlivosti v Doneckej oblasti, ktoré obsahovalo 100 súprav osobných ochranných prostriedkov a viac než 70 litrov vysoko koncentrovaného antiseptika. V Gruzínsku bol výrobca zdravotníckych textílií schopný vyrobiť 40 000 zdravotníckych plášťov týždeň po tom, ako si vďaka mikrograntu poskytnutému z prostriedkov EÚ mohol kúpiť ďalších 12 šijacích strojov.

Na základe bilaterálneho presmerovania prostriedkov podpora v celkovej výške 962 miliónov EUR tak pomôže východným partnerom riešiť krízu spôsobenú koronavírusom.

Ako pomáhame krajinám v severnej Afrike a na Blízkom východe?

V krajinách južného susedstva EÚ prerozdeľuje celkové finančné prostriedky vo výške 2,1 miliardy EUR na regionálnej a vnútroštátnej úrovni na podporu našich partnerov pri riešení vplyvu pandémie na zdravie a jej sociálno-ekonomického dosahu.

V rámci prvej reakcie na núdzovú situáciu podpísala EÚ zmluvu s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) s cieľom poskytnúť cielenú podporu na zlepšenie kapacít partnerských krajín v oblasti pripravenosti a reakcie v súčasnej núdzovej situácii. Táto nová iniciatíva EÚ v oblasti zdravotnej bezpečnosti vo výške 9 miliónov EUR sa týka všetkých susedských krajín a krajín zapojených do procesu rozširovania a zameriava sa na budovanie kapacít epidemiológov a zdravotníckych pracovníkov v prvej línii v partnerských krajinách. Časť programu, ktorá sa týka reakcie na núdzové situácie, sa začala a umožňuje analýzu nedostatkov na základe podrobných prieskumov v jednotlivých krajinách, pričom pomoc a poradenstvo budú poskytovať špecializovaní pracovníci ECDC.

V snahe riešiť hospodársky dosah koronavírusu EÚ prispôsobuje regionálne hospodárske programy zamerané na investície a inovácie pre tento región vo výške 26 miliónov EUR, pričom sa kladie osobitný dôraz na posilnenie rozmeru zamestnanosti. Výrazne sa využije aj investičná platforma susedstva. Suma 100 miliónov EUR sa použije na doplnenie existujúcich zariadení a urýchlenie nových programov vykonávaných spolu s európskymi finančnými inštitúciami, pričom sa podporia najmä MSP a finanční sprostredkovatelia tak, že sa im poskytne okamžitá likvidita, viac financovania v miestnej mene a financovanie obchodu.

Blízky východ je osobitne dotknutý prítomnosťou značného počtu utečencov v regióne a veľkým počtom vnútorne vysídlených osôb s obmedzeným prístupom k zdravotníckym a hygienickým zariadeniam a žijúcich v tesnej blízkosti. EÚ vyčlenila 30. marca ďalších 240 miliónov EUR na podporu hostiteľských krajín a utečencov v reakcii na krízu v Sýrii prostredníctvom Regionálneho trustového fondu Európskej únie (Regionálny trustový fond EÚ zriadený v reakcii na krízu v Sýrii). Vďaka podpore EÚ v reakcii na sýrsku krízu získalo v krajinách, ktoré sú hostiteľskými krajinami utečencov, viac ako 3,9 milióna osôb prístup k zdravotnej starostlivosti.

Libanone sa prebiehajúce projekty EÚ v hodnote 86 miliónov EUR vo forme grantov preorientujú na zabezpečenie kontinuity kritickej zdravotnej starostlivosti v priebehu krízy spôsobenej koronavírusom. EÚ napríklad financovala nákup ochranných prostriedkov vrátane rúšok, rukavíc, plášťov, ochranných okuliarov, očných štítov a hygienických potrieb pre 60 centier primárnej zdravotnej starostlivosti. Dodatočná pomoc sa pripravuje najmä pre palestínskych utečencov. EÚ zvýši svoju podporu pre MSP a poskytne 25 miliónov EUR na rozšírenie nástroja EBOR na financovanie obchodu pre Libanon s osobitným zámerom financovať dovoz základného tovaru, ako sú lieky a zdravotnícke vybavenie. EÚ tiež výrazne posilnila svoju podporu príjmov a pridelila ďalších 100 miliónov EUR na sociálnu pomoc z trustového fondu EÚ zriadeného v reakcii na krízu v Sýrii.

Jordánsku sa portfólio prebiehajúcich projektov v oblasti zdravia vo výške 77,6 milióna EUR podľa možnosti presmeruje tak, aby sa zabezpečila kontinuita kritickej zdravotnej starostlivosti a uprednostnilo sa obstarávanie ochranného vybavenia a dodávok v reakcii na koronavírus. EÚ bude pokračovať vo svojom úsilí o riešenie širšieho sociálneho vplyvu prostredníctvom podpory príjmov a sociálnej ochrany pre najzraniteľnejšie osoby vo výške 83 miliónov EUR, čím sa celková suma prebiehajúcich a plánovaných programov na podporu hospodárstva a sociálnej ochrany, ktoré sú relevantné z hľadiska reakcie na koronavírus, zvýši na 224 miliónov EUR.

Pre Palestínčanov pripravila EÚ súbor opatrení pomoci vo výške približne 60 miliónov EUR, ktoré sa týkajú ďalej uvedených oblastí. S cieľom podporiť sektor zdravotníctva plánuje EÚ prerozdeliť 9,5 milióna EUR do šiestich nemocníc vo východnom Jeruzaleme, aby im pomohla pokryť náklady spojené s koronavírusom V snahe riešiť hospodárske výzvy EÚ urýchli vyplatenie priamej finančnej podpory vo výške 40 miliónov EUR Palestínskej samospráve na riešenie bezprostredných potrieb. EÚ takisto plánuje zvýšiť podporu pre malé a stredné podniky, a to urýchlením vyplatenia svojho príspevku do európsko-palestínskeho úverového záručného fondu a jeho zvýšením o 5,5 milióna EUR. S cieľom riešiť sociálny vplyv krízy plánuje EÚ presmerovať 5 miliónov EUR na podporu tých najzraniteľnejších prostredníctvom programu finančnej výpomoci PEGASE. Okrem toho EÚ zabezpečila predčasné vyplatenie príspevku vo výške 82 miliónov EUR do rozpočtu programu UNRWA v roku 2020 s cieľom podporiť palestínskych utečencov v Predjordánsku a v Pásme Gazy, ktorí majú obmedzený prístup k zdravotníckym a hygienickým zariadeniam.

Situácia v Sýrii je vzhľadom na rozdrobenosť krajiny zložitá. EÚ presmeruje prebiehajúce programy v oblasti zdravia v hodnote 4,9 milióna EUR a urýchli uzatváranie zmlúv o ďalších prostriedkoch vo výške 1,7 milióna EUR. Presmeruje sa aj časť záväzku na rok 2020 vo výške 36 miliónov EUR s cieľom zabezpečiť, aby bolo naše úsilie v reakcii na koronavírus čo najcielenejšie a najrelevantnejšie. Finančné prostriedky sa použijú na uprednostnenie neštátnych subjektov v sektore zdravotníctva, keďže nepracujeme so subjektmi štátneho režimu ani prostredníctvom nich.

Pokiaľ ide o severnú Afriku, EÚ podporí vládu v Maroku prerozdelením prostriedkov vo výške 150 miliónov EUR, ktoré sú osobitne určené na potreby marockého osobitného fondu na riešenie pandémie COVID-19. Prebiehajú rokovania o prerozdelení pridelených finančných prostriedkov vo výške 300 miliónov EUR na boj proti pandémii, pričom tieto prostriedky sa majú urýchlene zmobilizovať s cieľom uspokojiť výnimočné rozpočtové potreby krajiny. V rámci existujúcich programov Núdzového trustového fondu EÚ pre Afriku bude EÚ v najväčšej možnej miere pokračovať v poskytovaní prístupu k zdravotnej starostlivosti zraniteľným migrantom a v podporovaní činností zameraných na zvyšovanie informovanosti o užitočných hygienických návykoch, a to najmä prostredníctvom partnerstiev s organizáciami občianskej spoločnosti.

Tunisku sa urýchlene zmobilizujú platby na prebiehajúce programy rozpočtovej podpory EÚ s cieľom poskytnúť tuniskej pokladnici likviditu vo výške takmer 250 miliónov EUR. Prispeje to k úsiliu vlády vyrovnať sa so sociálno-ekonomickými dôsledkami pandémie. EÚ zvyšuje svoju podporu sektoru zdravotníctva: prebiehajúci program „Saha Aziza“ sa rozšíri na všetky verejné nemocnice v krajine s cieľom umožniť zdravotníckym orgánom nakupovať zdravotnícke potreby a poskytovať odbornú prípravu a technickú pomoc.

S cieľom podporiť systém zdravotnej starostlivosti v Egypte je EÚ pripravená uvoľniť zostávajúce finančné prostriedky v rámci programu na podporu sektora zdravotníctva vo výške 89 miliónov EUR. S cieľom pomôcť zmierniť sociálno-ekonomický vplyv krízy využije EÚ v rámci programov bilaterálnej spolupráce na roky 2019 a 2020 prostriedky až do výšky 200 miliónov EUR.

Líbyi je EÚ naďalej odhodlaná riešiť základné zdravotné potreby Líbyjčanov a všetkých zraniteľných skupín, ako sú napríklad utečenci, žiadatelia o azyl, migranti, vnútorne vysídlené osoby, a najmä osoby v zariadeniach určených na zaistenie. Projekty v rámci trustového fondu Európskej únie pre Afriku zabezpečujú zdravotnú pomoc, distribuujú hygienické balíčky a takisto zvyšujú informovanosť o pozitívnom hygienickom správaní medzi najzraniteľnejšími osobami. Prostredníctvom 41 projektov v oblasti zdravia, ktoré sa už v tejto krajine dokončili, trustový fond EÚ pre Afriku zároveň naďalej slúži na podporu prístupu k základným zdravotným službám, lepšieho prístupu k čistej vode, ako aj na obnovu zdravotníckych infraštruktúr, v prospech migrantov aj hostiteľských komunít. EÚ navyše pomáha vypracovať plán na podporu hospodárskeho oživenia z krízy spôsobenej koronavírusom. Zároveň bude školiť novinárov v boji proti dezinformáciám súvisiacim s koronavírusom a pomôže im vytvoriť online platformu na overovanie faktov. Zabezpečí aj cielenú odbornú prípravu pôrodných asistentiek a zdravotných sestier v nemocniciach. Pripravovaný program v oblasti zdravotníctva prispeje k lepšiemu fungovaniu tohto sektora, a najmä jeho informačného systému v reakcii na epidémie.

Ako EÚ podporuje Áziu?

Opatrenia EÚ budú globálne, vedené snahou na nikoho nezabudnúť. To znamená, že zdroje sa presmerujú aj na pomoc krajinám v Ázii a Tichomorí (1,22 miliardy EUR), a budú určené na vyrovnanie sa s krízovou situáciou a jej dôsledkami a zacielené konkrétne na opatrenia týkajúce sa najzraniteľnejších krajín a skupín obyvateľstva.

V Ázii EÚ podporuje najzraniteľnejšie rodiny v meste Cox’s Bazar v Bangladéši, kde sa zintenzívňujú propagačné činnosti zamerané na zníženie rizika infekcie. Prostriedky EÚ pomáhajú zaistiť bezpečnú vodu a mydlo pre približne 240 000 rohingských utečencov, z ktorých viac než polovicu tvoria deti.

Thajsku sa v rámci projektov EÚ podporujúcich zraniteľné skupiny obyvateľstva zvyšuje v týchto skupinách informovanosť o rizikách spojených s koronavírusom. Vďaka týmto projektom sa pomôžu distribuovať aj sanitačné súpravy a ochranné materiály.

Afganistane má rozpočtová podpora vo výške 216,2 milióna EUR pomôcť vláde zvládnuť krízovú situáciu spôsobenú koronavírusom, zabezpečiť základné vládne služby a podporiť odvetvie podnikania v poľnohospodárstve. EÚ nasmeruje finančné prostriedky do podpory systému zdravotnej starostlivosti v Jemene, predovšetkým v snahe podporiť zraniteľné komunity, poskytnúť zdravotníckym pracovníkom nevyhnutné vybavenie a pomôcť pri budovaní zariadení a služieb zameraných na oblasť výživy.

Príklady niektorej pomoci EÚ v Latinskej Amerike a Karibskej oblasti

V snahe zvládnuť krízovú situáciu spôsobenú koronavírusom a jej dôsledky sa pre Latinskú Ameriku a Karibskú oblasť presmeruje 918 miliónov EUR, ktoré budú zacielené konkrétne na opatrenia týkajúce sa najzraniteľnejších krajín a skupín obyvateľstva.

Vo Venezuele a v krajinách tohto regiónu podporuje EÚ panamerickú zdravotnícku organizáciu a Medzinárodnú federáciu spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca s cieľom pomôcť obmedziť šírenie ochorenia a pripraviť sa na reakciu naň sumou 9 miliónov EUR. To zahŕňa zlepšenie prístupu k základným zdravotníckym službám a prístup k adekvátnym sanitačným a hygienickým zariadeniam pre zraniteľné skupiny obyvateľstva vrátane utečencov.

EÚ poskytuje podporu aj regionálnej karibskej agentúre verejného zdravotníctva CARPHA vo výške 8 miliónov EUR na pokrytie naliehavých potrieb okrem iného vrátane ochranného materiálu, testovacích činidiel a laboratórneho materiálu.

Po tom, ako v Bolívii vypukla pandémia, EÚ jej v rámci rozpočtovej podpory poskytla 5 miliónov EUR na pomoc pri zvládaní núdzových situácií v záujme podpory rodín v celej krajine.

Na Jamajke sa v rámci programu PROMAC financovaného EÚ nakúpilo 29 ventilátorov určených pre jednotky intenzívnej starostlivosti.

Pozrite si tiež, ako vyzerá ‚Globálna reakcia EÚ na pandémiu spôsobenú koronavírusom: podpora našich partnerských krajín‘ v prehľadnej infografike z dielne EK.

Meňme svet spolu

Zistite viac o našich projektoch

Zobraziť viac

Partneri a Donori

Európska únia
SlovakAid
Hospodárské noviny
CONCORD