Cieľom nášho projektu a účasti v subgrantovej schéme je budovať kapacity Ambrely a umožniť jej stať sa aktívnym členom siete Eurodad. Aj preto sme v pondelok vyrazili do Bruselu na Eurodad Network Strengthening meeting. Na stretnutí nových členov siete Eurodad sa zúčastňujú aj zástupcovia a zástupkyne všetkých veľkých národných platforiem. Preto veľa sieťujeme, naživo hovoríme s rôznymi ‘policy teams’, plánujeme spoluprácu v našich prioritných témach i advokáciu na úrovni EÚ. Táto podnetná cesta i celý projekt sa realizuje vďaka podpore EÚ.

Ambrela sa v rámci Eurodad projektu prihlásila aj ku kampani ‚No Climate Justice without Debt Justice‚. Na sociálnej sieti Twitter budú pridávané vyhlásenia od podpísaných organizácií s použitím hastagu #ClimateDebtJustice. Pridať sa môžu aj ďalšie organizácie a jednotlivci, jednotlivkyne – podpísaním prehlásenia tu (sign here!). Základom kampane a prehlásenia je poukázať na fakt, že krajiny, ktoré trpia najhoršími dosahmi zmeny klímy, k nej prispeli len veľmi málo. Napriek tomu však čelia výraznejším nákladom na pôžičky z dôvodu ich klimatickej zraniteľnosti. 

Krajinám z Globálneho juhu väčšinou nezostáva iná možnosť, ako si na financovanie zmierňovania, prispôsobenia sa klimatickým zmenám a na financovanie následnej obnovy po extrémnej klimatickej udalosti financie požičiavať. Nahromaďujú sa im tak úrovne dlhu, čím sa výrazne znižuje fiškálny priestor pre verejné výdavky, a preto sú donútené výrazne obmedzovať svoje snahy/možnosti investovania do adaptačných a zmierňujúcich opatrení – potrebných na zaručenie práva ľudí na zdravé životné prostredie.

Ešte horšia situácia nastáva, keď sa zotavujú zo strát a škôd po klimatickej katastrofe. Požiadavka, aby krajiny uprednostňovali platby dlhu, často s vysokými úrokovými sadzbami, znamená, že nemôžu primerane reagovať na núdzové situácie, ktorým čelí ich obyvateľstvo, ako je napríklad globálna pandémia a klimatická núdza. Náklady na splácanie dlhov a následné znižovanie verejných výdavkov, najmä na sociálnu ochranu, tak vo veľkej miere ovplyvňujú najmä ženy a deti, ktoré sú najzraniteľnejšími skupinami spoločnosti vo väčšine krajín Globálneho Juhu. 

Toto všetko sa deje v kontexte rastúcej dlhovej zraniteľnosti. Pôžičky multilaterálnych rozvojových bánk, exportných úverových agentúr a ďalších finančných inštitúcií na Globálnom severe zvyšujú neudržateľné a nelegitímne dlhy na Globálnom juhu. Javí sa preto ako dôležité poukázať na fakt, že Globálny sever výrazne prispel k zadlženiu Globálneho juhu, a to ako k historickému, finančnému, ekologickému, sociálnemu, tak aj ku klimatickému.

Koncept klimatického dlhu si teda vyžaduje systémové zmeny, nakoľko vidíme, ako hlboko sú kritická klimatická situácia a dlhová kríza navzájom prepojené. Chceme preto zvýšiť povedomie o začarovanom kruhu, v ktorom sa dôsledky klimatickej krízy a rastúci verejný dlh navzájom živia.
Vyžaduje sa oveľa viac, než len čiastkové toky financií v oblasti klímy a jednorazové prípady ‚oddĺženia‘. Potrebná je záruka neopakovania takýchto situácií, a to prostredníctvom štrukturálnych zmien pre klimatickú spravodlivosť a dlhovú spravodlivosť. Žiadúce sú systémové zmeny. 

Vyzývame preto svetových lídrov a líderky, národné vlády, finančné inštitúcie, verejné i súkromné, aby prijali naliehavé, spravodlivé opatrenia v súlade so svojimi povinnosťami a zodpovednosťami. Ide totižto nie len o financovanie klimatických zmien a ‚odpustenie dlhu‘, ale aj o reštitúciu multiplikácií finančného, sociálneho a ekologického dlhu, ktorý Globálny sever Globálnemu juhu dlhuje. Klimatická spravodlivosť nebude možná bez ekonomickej a dlhovej spravodlivosti. A dlh a ekonomická spravodlivosť nebudú možné bez environmentálnej a klimatickej spravodlivosti. Viac info o samotnej kampani a sprievodných materiáloch možno nájsť tu – Take Action Toolkit.