Podnikatelia zvýšia svoje šance uspieť v rozvojových nástrojoch Európskej únie, pokiaľ sa spoja s mimovládnym sektorom s expertízou z rozvojových krajín, mieni Karla Wursterová, generálna riaditeľka sekcie medzinárodných organizácií, rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci na ministerstve zahraničia.

Akým spôsobom a prečo sa Slovensko zapojilo do Núdzového trustového fondu EÚ pre Afriku?
Slovenská republika od samotného prepuknutia migračnej a utečeneckej krízy poukazovala primárne na potrebu riešenia príčin migračných tokov v krajinách ich vzniku a tranzitu. Núdzový zverenecký fond EÚ pre Afriku je jedným z kľúčových nástrojov Európskej únie na podporu afrických krajín v boji proti nezákonnému obchodovaniu s ľuďmi a vykorisťovaniu, ale aj na podporu miestnych orgánov pri vytváraní inkluzívnych podmienok pre stabilné a odolné spoločenstvá.

Prečo je tento fond dôležitý z pohľadu Európskej únie aj v porovnaní s inými rozvojovými nástrojmi?
Fond je príkladom toho, že Európska únia dokáže koordinovane dosiahnuť lepšie výsledky a mať dopad tam, kde je to potrebné. Navyše vie flexibilnejšie reagovať na konkrétne výzvy ako tradičné rozvojové nástroje Európskej únie. Slovenská republika patrila medzi prvé členské štáty Únie, ktoré do zvereneckého fondu prispeli už v roku 2016 celkovou sumou 600-tisíc eur. Táto suma smerovala na aktivity v krajinách Afrického rohu, pričom z týchto krajín je Slovensko prostredníctvom SlovakAid aktívne predovšetkým v Keni.

Nastal pri realizácii projektov financovaných z tohto fondu nejaký ďalší posun?
Veľkým úspechom je, že v tom istom roku Slovenská republika získala spoločne s partnermi z V4 grant zo zvereneckého fondu vo výške dvoch miliónov eur, prostredníctvom ktorého spoločne implementujeme projekt v Keni v oblasti poľnohospodárstva. Vedúcu úlohu v projekte pritom zohráva Slovensko. Vďaka tejto aktivite sme ukázali, že do fondov nielen prispievame, ale dokážeme ich aj čerpať na aktivity SlovakAid.

Následne sme v roku 2017 prispeli mimoriadnym príspevkom vo výške jedného milióna eur a v roku 2018 sumou 8,75 milióna eur, ako súčasť spoločného príspevku krajín V4 do severoafrického okna fondu.

Kam smerovali tieto príspevky?
Oba tieto príspevky boli nasmerované na aktivity v Líbyi, ktorá je mimoriadne zasiahnutá pokračujúcou migračnou krízou. Implementáciu projektov realizovaných v rámci zvereneckého fondu úzko sledujeme, či prostredníctvom informácií získaných na zasadnutiach fondu, ako aj prostredníctvom monitoringu priamo na mieste. Práve prebieha hodnotenie projektov realizovaných v rámci fondu, čomu prikladáme veľký význam. Prvé výsledky by mohli byť známe už koncom tohto roka.

Slovensko v súčasnosti s celkovým príspevkom 10,35 milióna eur patrí medzi členské krajiny EÚ s najväčšou výškou príspevku do Núdzového zvereneckého fondu pre Afriku na jedného obyvateľa. Týmito konkrétnymi aktivitami tak demonštrujeme medzinárodnému spoločenstvu našu solidaritu s partnerskými krajinami.

Vo fonde je významnou zložkou podpora ekonomického rozvoja a zamestnanosti – aké príležitosti tento núdzový fond ponúka pre slovenských podnikateľov? A ponúka fond priestor aj pre tradičných realizátorov ODA, a teda slovenské mimovládne organizácie?
Slovenskí podnikatelia a mimovládne organizácie majú možnosť čerpať finančné prostriedky z Núdzového zvereneckého fondu EÚ pre Afriku prostredníctvom realizácie rozvojových projektov v afrických krajinách zameraných práve na ekonomický rozvoj a tvorbu nových pracovných miest. Vo všeobecnosti je však vo všetkých nástrojoch Európskej únie veľká konkurencia, preto vidím budúcnosť práve v možnosti prepojenia podnikateľského sektora so sektorom mimovládnym, aby sa tak mohla maximalizovať expertíza a pridaná hodnota Slovenskej republiky. Rovnako považujem za potrebné, aby sa slovenské subjekty spájali v konzorciách s inými zahraničnými partnermi, čo im osobne prinesenie novú skúsenosť a expertízu. Verím, že spoločný projekt V4 v Keni bude slúžiť ako príklad dobrej praxe a naše podnikateľské subjekty a mimovládne organizácie ho čoskoro budú nasledovať.

Existuje v tejto súvislosti nejaká spolupráca s ministerstvom hospodárstva?
Tými hlavnými partnermi v oblasti rozvojovej spolupráce boli doposiaľ najmä MVO. Postupne sa však snažíme povzbudiť k spolupráci aj podnikateľský sektor prostredníctvom existujúcich nástrojov, či už je to program nových podnikateľských partnerstiev alebo pripravovaný nový nástroj tzv. zadanie zákazky.

S ministerstvom hospodárstva spolupracujeme napríklad v rámci Rady vlády pre podporu exportu a investícií. Na jej poslednom zasadnutí v máji tohto roku boli okrem iného prezentované práve už spomínané nástroje umožňujúce zvýšenie zapojenia podnikateľských subjektov do slovenskej ODA.

Majú slovenskí podnikatelia vôbec záujem podnikať v rozvojovom kontexte?
Hoci ich zatiaľ nie je toľko, akoby sme si želali, prvé úspešné projekty v oblasti rozvojovej spolupráce so zapojením podnikateľských subjektov evidujeme. Môžem v tejto súvislosti spomenúť podporu africkým farmárom, využívanie solárnej energie v Afganistane, či pripravovaný vodohospodársky projekt v Moldavsku. Záujem podnikateľov je realizovať projekty najmä v krajinách západného Balkánu a Východného partnerstva (Ukrajina, Moldavsko, Bielorusko a krajiny Kaukazu, pozn. redakcie).

Verím, že v budúcnosti sa vo väčšej miere uplatnia podnikatelia zo Slovenska aj vďaka Núdzovému zvereneckému fondu EÚ pre Afriku, kde evidujem potenciál pre masívnejšie zapájanie sa podnikateľských subjektov, k čomu by sme radi dopomohli aj pripravovanými špecializovanými školeniami.

Článok pôvodne vyšiel v časopise Rozvojová spolupráca, ktorý si v PDF verzii môžete stiahnuť TU.

Foto, zdroj: Visegrad Summer School