Článok

No nekúp to!

pridané: 3. júna 2019

Prijmete našu výzvu na udržateľnejší životný štýl? Počas celého júna obmedzujeme používanie zbytočných plastov, nakupujeme Fair Trade výrobky a správame sa premyslene v obchodoch s oblečením.

Máme iba jednu planétu a ak si ju chceme uchovať a naďalej na nej žiť, musíme sa lepšie správať k nej aj k sebe navzájom. Vyskúšajme jednoduché a finančne nenáročné riešenia, vďaka ktorým budeme žiť udržateľnejšie.

No nekúp to!

Kampaň Platformy mimovládnych rozvojových organizácií No nekúp to! spája jednotlivcov, firmy, obchodné reťazce, pracovné kolektívy, neziskové organizácie, aj štátny sektor v snahe znížiť počet plastového a textilného odpadu, nakupovať s rozumom a myslieť pritom aj na ľudí, ktorí veci pre nás vypestovali a vyrobili. Počas tridsiatich dní sa pokúsime správať ohľaduplne k nim aj k životnému prostrediu.

Ako ti chutí káva, keď ti poviem, že niektorí jej pestovatelia žijú len z osemdesiatich centov na deň?

Ak budeme aj naďalej všetko baliť do plastov, môžeme to tu zabaliť.

Módny priemysel je druhý najšpinavší a najneetickejší priemysel na svete.

Férový obchod

Celeste Buckingham si vyskúša mesiac piť kávu a kupovať výrobky, za ktoré boli farmári spravodlivo odmenení. Pridajte sa!

Celeste Buckingham a Fair Trade výzva.

Značka Fair Trade dáva farmárom istotu spravodlivej výkupnej ceny ich produktov. „Za Fair Trade produktmi je príbeh konkrétneho človeka. Majú sociálny a etický rozmer. Podporujú prácu farmárov a zvyšujú životnú úroveň celých rodín a komunít,” vysvetľuje Martin Simon z Nadácie Integra. Súčasťou Fair Trade produkcie je aj zákaz detskej a nútenej práce, kontrolované využívanie pesticídov a ďalších chemických látok, šetrné využívanie prírodných zdrojov a zákaz používania geneticky modifikovaných organizmov. Veľa pestovateľov kávy žije na deň zo sumy, ktorú my zaplatíme za jednu šálku tohto nápoja. Samozrejme, sumy, ktoré farmári dostanú za ich produkty, sa rôznia podľa druhu a kvality vypestovanej plodiny, krajiny, v ktorej farmári žijú, aj objemu predávaných produktov. Férové výkupné ceny môžu ich príjmy zniekoľkonásobiť. A ak niekto zarába euro na deň, už euro navyše zvýši jeho životnú úroveň dvojnásobne.

„Prevláda stereotyp, že Fair Trade produkty musia byť drahšie ako bežné výrobky, no to dnes už nie je vždy pravda. Niektoré reťazce na Slovensku ponúkajú výrobky Fair Trade za rovnakú alebo veľmi podobnú cenu ako iné produkty. Takto označené výrobky sú navyše aj kvalitnejšie, zdravšie a máme pri nich istotu, že výrobcovia boli spravodlivo odmenení,“ hovorí Ivana Uličná z Platformy MVRO. Môžeme nájsť aj výrobky, ktoré obsahujú aspoň jednu Fair Trade ingredienciu, napríklad kakao. 

Nadácia Integra je slovenskou priekopníčkou v téme spravodlivého obchodu. Jej sociálny podnik Ten Senses spracováva makadamové a kešu orechy a vyváža ich do Európy, Ázie a Severnej Ameriky. V Keni organizácia spolupracuje s osemtisíc farmármi a v továrni na makadamové oriešky v Nairobi zamestnáva tristo pracovníkov, z ktorých 90 % tvoria ženy zo slumov. „Tento projekt má navyše aj pozitívny klimatický efekt. V spolupráci so SlovakAid vysadíme dva milióny sadeníc makadamových a kešu stromov. Tie za rok pokryjú množstvo emisií rovnajúce sa 13 % emisií vyprodukovaných ročne mestom Bratislava,“ dodáva Martin Simon.

Koniec doby plastovej?

Števo Martinovičsa na mesiac pokúsi vzdať všetkých zbytočných plastov! A čo vy?

Števo Martinovič a výzva bez plastov.

Vedeli ste, že až 70 % plastov sa využíva na výrobu jednorazových obalov? Ich používanie je jednoduché, no v prírode sa rozkladajú 400 až 4000 rokov. Za pohodlie platíme jedmi v našom životnom prostredí. Mikroplasty už jeme v telách rýb a pijeme vo vode. „V roku 2020 bude v moriach viac plastov ako rýb,“ hovorí Ivana Maleš z Inštitútu pre cirkulárnu ekonomiku.

Ukončime spolu dobu plastovú! Vyhýbajme sa zbytočným plastovým obalom, sáčkom a igelitkám. Nosme si vlastné fľaše a nádoby. Vyskúšajme drogériu z bezobalových obchodov. Nepoužívajme jednorazové taniere, poháre a príbory. Uprednostnime ovocie, zeleninu a potraviny bez krabičiek z plastu.

„Používanie plastov ľudia často berú ako samozrejmosť bez toho, aby si uvedomovali, odkiaľ plasty pochádzajú a čo sa s nimi deje, keď ich vyhodia,” hovorí Kristína Hudeková zo Živice. V rámci projektu Zelená škola Živica motivuje učiteľov a žiakov k realizácii dlhodobých praktických a vzdelávacích aktivít, ktoré majú reálny pozitívny dopad na životné prostredie školy a jej okolia. „Keď sa mladí ľudia dozvedia, ako s plastovým odpadom nakladať správne a ako sa nakupovaniu plastu vyhýbať, často dokážu meniť celé rodiny,“ dodáva Kristína.

„Riešením problému plastového odpadu je používanie materiálov, ktoré sú z obnoviteľných zdrojov, bezpečné a stopercentne recyklovateľné alebo kompostovateľné,“ hovorí Ivana Maleš z Inštitútu pre cirkulárnu ekonomiku. „Ak to už musí byť plast, tak nech je aspoň opakovateľne použiteľný.“

Nakupujme s rozumom

Veronika Cifrová Ostrihoňová bude mesiac nosiť a kombinovať iba 12 kúskov oblečenia a dokáže tak, že aj s málom sa dá byť chic!

Veronika Cifrová Ostrihoňová a výzva o rozumnom nakupovaní.

Textilný priemysel je druhým najväčším znečisťovateľom životného prostredia.Na Slovensku vznikne 50 000 ton textilného odpadu ročne, no iba 10% sa recykluje,“ hovorí Ivana Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN). 70% oblečenia importovaného do EÚ pochádza z Ázie. „Nie je žiadnym tajomstvom, že šičky a šiči nie sú za prácu férovo odmenení, často pracujú aj viac ako 16 hodín denne v chátrajúcich budovách bez vhodného osvetlenia a s minimom prestávok,“ dodáva Ivana Uličná. Niektoré organizácie takúto prácu označujú za otroctvo. Vedeli ste, že vo fabrike Rana Plaza v Bangladéši, pri ktorej v roku 2013 umrelo 1 138 ľudí, si nechávalo šiť oblečenie 27 svetových značiek?

Z celkového množstva vyrobeného oblečenia sa predá len 30%. Skutočne ho potrebujeme až toľko? Čo tak uprednostniť prírodné materiály, kvalitu pred kvantitou, budovať si kapsulový šatník, kde môžeme jednotlivé kúsky jednoducho a vkusne kombinovať? Udržateľné správanie nemusí byť drahšie. Založte si s kamarátkami a kamarátmi SWAP skupinku na Facebooku, vyberte si štýlové a jedinečné kúsky v second-handoch a svoje staré oblečenie posuňte niekomu, kto to ocení! Na Slovensku máme veľa inovátorov, ktorí riešia problém nadspotreby. Takými sú firma NOSENE, ktorá predáva second-hand oblečenie, ktoré aj prešíva, eko.sobi, ktorá z recyklovaného textilu vyrába nové produkty, alebo start-up ŠUMNÉ, ktoré ponúka oblečenie na prenájom. „Niekedy sa môže zdať, že udržateľnosť je len pre bohatých. Lokálni dizajnéri svoje oblečenie vyrábajú z kvalitných materiálov a na Slovensku, takže ponúkajú svoje výrobky za vyššie ceny a nemôžu konkurovať lacnejším výrobkom z tretích krajín. Vďaka prenájmu oblečenia sú ich výrobky  dostupnejšie väčšinovému obyvateľstvu  a zároveň sa môže podporiť ich predaj, čo môže v konečnom dôsledku znížiť ich predajnú cenu,” hovorí Dominika Horňáková, zakladateľka firmy Šumné.

Meňme svet spolu

Zistite viac o našich projektoch

Zobraziť viac

Partneri a Donori

Európska únia
SlovakAid
Hospodárské noviny
CONCORD